Ramadan

Mozno Vas zaujima, ako to vyzera v Istanbule pocas Ramadanu. Tento mesiac zacal iba pred cca 10 dnami, takze este som nestihla vsetko okukat, ale je tu uz par veci, co by Vas mohlo zaujat :-)

Ak neviete presne, co je Ramadan (lebo ani ja som nemala uplnu predstavu), tak sa jedna o 9. mesiac islamskeho kalendara. Tento kalendar je kratsi ako klasicky, lebo je to lunarny kalendar a tak sa Ramadan zacina vzdy o 11 dni skor ako rok predtym. Dolezitost tohto mesiaca spociva v tom, ze Moslimovia sa pocas neho maju pocas dna postit (od vychodu slnka az do jeho zapadu) - je to jeden z piatich pilierov Islamu.

Od kazdeho veriaceho Moslima starsieho ako cca 8-9 rokov sa teda ocakava, ze sa pocas tohto mesiaca bude postit. Z postu su "vynati" akurat chori ludia, cestujuci, tazko pracujuci a zeny s menstruaciou (lebo ich telo je uz aj tak dost namahane). Ti, ktori sa nemozu postit (z danych dovodov), su vsak povinni viac prispievat chudobnym ludom. Apropo - postit sa znamena zakaz pitia (akehokolvek), jedenia, fajcenia, prezuvania a sexu.

No a ako to teda vyzera v realite?

Istanbul podla mna nie je uplne najlepsim miestom na zazitie typickeho Ramadanu, lebo tu sa podla mojich pozorovani posti tak max 50% ludi (viaceri tvrdia, ze su Moslimovia, ale nedodrzuju to). Cez den si to teda velmi nevsimnete, restauracie su stale plne ludi aj na obed. Rozdiel je vsak vidiet, ak idete po meste okolo 8 vecer - vtedy totiz po vecernom ezane (zvolavanie k modlitbe) nastava cas na ramadanovu veceru nazyvanu IFTAR. Tato vecera potom v podstate moze trvat aj celu noc, pretoze to je jediny cas, kedy sa mozu poriadne najest a napit :-) Castokrat to byva aj cas, kedy sa stretavaju cele rodiny a maju poriadne hostiny. Pocas Ramadanu napr. maju aj specialny okruhly chlieb, na ktory vecer okolo pol 7 stoja rady pred pekarnou :-) a takisto maju aj kopec dezertov, ktore sa pripravuju tradicne iba pocas Ramadanu. Sama som zatial vsetko nevyskusala, ale chlebik je velmi dobry :-) vyzera to ako taka nadychanejsia pita :-)

Kolega z prace, ktory sa posti, ma dokonca pozval na Iftar, takze aj to budem mat moznost zazit, tak som zvedava. Mali sme ist dnes, ale nieco mu do toho voslo, takze pojdeme asi niekedy inokedy. A tento stvrtok sa chystame ist aj s Miou, lebo potom uz odchadza.

Napada mi este jedno pozorovanie - a toto nie je moc prijemna sucast Ramadanu. Kolegyna mi vravela, ze niektori si pocas tohto mesiaca ani zuby neumyvaju (po vychode slnka) a zacinam mat pocit, ze ma pravdu... resp. mozno si tie zuby aj umyvaju, ale ako cely den nemozu nic dat do ust (ani len vodou si usta vyplachnut), tak im po niekolkych hodinach (co ani nemaju nic v zaludku) zacne neprijemne pachnut z ust... ono by to ani tak nevadilo, keby to bol jeden clovek, ale ked ich mate niekolko v kancelarii (a to mame open officy), tak je to poznat :-S

Tak to je zatial vsetko o Ramadane :-)

Trosku sebareflexie

Minule som si tak sadla (v praci, ked som mala taku hluchu polhodinku) a zacala som rozmyslat, co som si vlastne za tych sest tyzdnov, co som tu uz stravila, uvedomila - ani nie tak o nejakych kulturnych odlisnostiach ako skor co som si uvedomila o sebe, co mi ta prax zatial dala a podobne...

Tak tu je par veci, ktore som si poznacila:

- nechcem nudnu pracu! Viem, ze si teraz asi nemozem moc vyberat, co budem a nebudem robit, no z dlhodobej perspektivy by ma to asi zabilo skor ako cokolvek ine... alebo je cely zivot naozaj o tom, ako kazdy den pocitate hodiny do "padla" a kym bude vikend? Nie, dakujem, to naozaj nie je pre mna! Je to najhorsi pocit, ked sa citim nevyuzita, ze proste premarnujem svoje dni, zatial co by som ich mohla vyuzit nejako uzitocnejsie...

- ked nas tu bolo este tak vela, tak som si vravela, ze je az zvlastne, ze mi nevadi byvat s tolkymi ludmi... je ale fakt, ze od svojich 14 rokov byvam mimo domu a vzdy je to s niekym... a sama som vlasnte nebyvala nikdy (teda, nie ze by som to chcela)... jedine, co ma tu vytaca, je moja turecka spolubyvajuca, ktora nielen ze je bordelarka, ale ona je doslova humusacka! (nesplachuje, neumyva si riady po sebe, dokonca v spinavych riadoch znova a znova vari :-O a pod.) Nuz, aj napriek tomu, ze dokazem byvat s tolkymi ludmi, strasne moc sa tesim, ze konecne budeme byvat so Sisom sami! :-)

- co ma zatial prekvapilo asi najviac je fakt, ze nemam pocit, ze by som zazivala az taky velky sok (napr. ked to porovnam s Filipinami, kde sme boli len na 2-tyzdnovej dovolenke)... citim sa tu celkom dobre a jedine 2 veci, co mi na Istanbule naozaj vadia su preplnene ulice (nie vsetky) a to, ze tu nemam blizkych ludi (rodinu a kamaratov)...

- ako som skoncila skolu a odisla z AIESEC, nemam az tolko veci na pracu :-) na jednej strane to znamena, ze mam viac casu na veci, ktore som predtym nerobila, ale kedze sa necitim pod takym casovym stresom, nie som ani taka vykonna a dokonca som zlenivela! Doslova zakrpatievam :-( chce to dostat sa zase spat do formy....

- utvrdila som sa aj v tom, ako je pre mna Sisa a nas vztah dolezity ;-) vedela som to uz predtym, tu som si to iba potvrdila... som za to neskutocne vdacna a velmi si vazim to, co medzi nami je... a to iste plati o Sisovi :-* (ze si ho vazim a som vdacna za to, ze ho mam a za vsetko, co pre mna robi)

- tak mi inak napadlo, ze akym smerom by sa asi uberal moj zivot, nebyt niekolkych dolezitych veci, ktore sa stali v minulosti - ako napr. to, ze som chodila na GBAS (vdaka dobremu rozhodnutiu rodicov...a s tym spojena anglictina, ktora ma teraz zivi...), ze som bola v AIESEC (tak tu tych veci je viac, najdolezitejsia asi je, ze som sa tam stretla so Sisom a kopcom dalsich skvelych ludi!), ze ma Mena zobrala pred 4 rokmi do kurzov Jilek, kde som potom cely cas pracovala... zvlastne, ako niektore veci dokazu nas zivot ovplyvnit vo velkom!

- celkom vtipnym zistenim je, ze totalne NEZNASAM robit veci sama :-) tym mam na mysli napr. cestovanie, chodenie na obed, obzeranie pamiatok a pod. Je to take zle, ze kvoli tomu ani nikam nejdem (teda na obed hej, hlad ma vzdy presvedci :-))

-zistila som aj, ze aj po 4 rokoch ucenia anglictiny este stale dokazem byt kreativna a vymyslat veci na hodiny...aj ked je fakt, ze predtym som to nikdy tak nemusela riesit, kedze v kurzoch som ucila prevazne drilom... a mozno to bolo sposobene aj tym, ze som tu nic ine na pracu nemala a tak to bolo jedine miesto, kde som sa mohla realizovat...

- je inak zvlastne, ako sa to prvotne nadsenie, ktore sa vas moze drzat aj 3-4 tyzdne (pretoze je vsetko nove, neokukane), dokaze zmenit v rutinu a tiche prijimanie veci takych, ake su... ako si potom prestaneme vsimat vsetky tie detaily okolo nas (ako napr. kedy a kde presne zapada slnko, ako sa ludia tvaria, ked kracaju po ulici, na co asi myslia, kolko hviezd vidite na nebi kazdy den a pod.)... a sme z toho vsetkeho potom deprimovani a nic nas netesi...

- kazdy den inak myslim na to, ake mam to stastie, ze som sa narodila tam, kde som sa narodila, ze som mohla chodit na univerzitu, ze mozem byt tu a teraz, ze mam stale rodicov, ktori sa o mna staraju a zaujimaju sa o to, co robim, ze mam sestru, ktora ma inspiruje, ze mam cloveka po svojom boku, ktory ma vzdy dokaze podrzat, ze mam priatelov, ktorym sa mozem zverit a ist s nimi na kavu, ze mam strechu nad hlavou, ze mam vsetky koncatiny a pod. A mam pocit, ze v tom vsetko zhone si toto malo kedy uvedomujeme...

Je to len par veci, ktore mi napadli, ked som sa tak zamyslela nad svojim pobytom tu... a urcite toho bude viac, nez odidem uplne...

Piaty vikend

Piaty vikend pre mna zacal uz v piatok vecer. Rozhodli sme sa, ze nikam nepojdeme, ale za si nieco uvarime a zavolame par kamosov... tak mi hned napadlo, ze by som spravila bramboraky a ze zavolam Miu a spolocne to dako ukuchtime :-) no zabralo mi to celkovo asi 3 a pol hodiny (a to mi so smazenim pomahala Mia, inak by to trvalo asi viac), ale vysledok stal za to :-) treba este podotknut, ze sme to museli uvarit bez cierneho korenia (ktore som zabudla kupit) a majoranky (ktoru som tu zatial nevidela v ziadnom obchode). S Miou sme boli kreativne a tak sme tam nasypali oregano a matu (tu predavaju ako korenie, vyzera to ako majoranka) - a cuduj sa svete, ale chutilo to naozaj vyborne! :-) K tomu som este urobila taky minigulasik a hostina mohla zacat :-) Vsetkym to moc chutilo, tak sme s Miou boli na seba hrozne hrde, ze ako sa nam to podarilo fajne ukuchtit :-)

V sobotu som sa konecne vybrala na Sultanahmet spoznavat najznamejsie pamiatky, akymi su Hagia Sofia a Modra mesita. Mia sa totiz ponukla, ze by tam sla so mnou, tak som bola strasne rada, ze nemusim ist sama :-) pekne sme sa presli, kupila som si par nausnic, ktore som mala vyhliadnute uz davno :-) (za 18 Kc, no nekup to :-D), pokecali sme a konecne som si kupila aj varenu kukuricu, ktoru tu predavaju na kazdom kroku za 1 TL (12 Kc).

K pamiatkam - Hagia Sofia je naozaj pekna, co ma ale fakt nastvalo bol fakt, ze zaplatite 20 TL za vstup (plne vstupne), aby ste potom vo vnutri zistili, ze ju prerabaju a ze je v strede miestnosti obrovske lesenie :-S no aj napriek tomu to tam je naozaj pekne a obrovitanske... a samozrejme je to plne turistov, ale nastastie nie az totalne prepchate, takze sa to da aj pekne popozerat... dokonca som tam natrafila na nejakych poliakov, ktori hladali na stene jednu z malieb a nemohli ju najst...a kedze som im rozumela, tak som im to ukazala, tak na mna najprv civeli a potom pochopili, ze som zo Slovenska :-D

Ak by Vas zaujimalo nieco viac o tom, co vlastne Hagia Sofia je, tak na wikipedii o tom isto najdete kopec informacii a takisto je tu aj jedno videjko, ktore mozete pozriet: http://www.stream.cz/video/335/332092-divy-sveta-hagia-sofia-chram-bozi-moudrosti

Po navsteve Hagie Sofie sme sa vybrali do Modrej mesity...tam sme najprv museli pockat, nez skonci modlitba (ktora pocas ramadu trva celkom dlho, viac nez polhodiny) a az tak sme sa mohli pozriet do vnutra...osobne si myslim, ze Modra mesita nie je jedna z najkrajsich, aspon co sa interieru tyka... takze som to tam ani moc nefotila, iba sme sa s Miou vyfotili v modrych satkach, ktore nam pozicali pri vstupe :-)

Odtial sme sa uz presli spat na Eminonu, kupili si uz spominanu kukuricu a peso sme isli na AIESEC office, kde sme sa mali stretnut s ostatnymi praktikantmi a AIESECarmi, ktory pre nas naplanovali veceru... s Miou sme sa vsak najedli uz cestou a tak sme si dali iba dezert - taky ryzovy puding, celkom mnam to bolo :-) no a tych praktikantov tam nebolo moc (resp. iba osadnestvo nasho bytu), takze som novych ludi ani nespoznala... a AIESECari sa bavili iba medzi sebou, takze sme tam ani dlho neostavali...

V nedelu som sa necitila nejako dobre, zacala som kychat a smrkat, tak som radsej ostala cely den v posteli, pospala som si a pozrela filmik :-)

Fotky z piateho tyzdna najdete tu: http://www.facebook.com/album.php?aid=302394&id=746975593&l=a12650a384

O tom ako Bea pracuje :-D

Uz som Vas dlho nepoinformovala o tom, ako pokracujem v praci...a teda, ci stale nemam co robit alebo sa to zlepsilo...

Tak v prvom rade, takto vyzerala moja napln prace minuly tyzden (4.tyzden v praci):
- Bea si updatuje zivotopis - v anglictine
- Bea uci
- Bea si updatuje zivotopis - v cestine (k slovencine som sa este nedostala)
- Bea ide na obed
- Bea si vytvara profil na www.jobs.cz
- Bea uci
- Bea si vyplna zivotopis na www.jobs.cz
- Bea si namatkovo hlada pracu
- Bea uci
- Bea chodi na zachod, po vodu, etc...
- Bea si cita knizku Karierny coaching
- Bea sa nudiii
- Bea uci
- Bea ide z prace o hodinu skor...

No a to si nemyslite, ze som si nepytala pracu! Dokonca niekolkokrat...bohuzial mi ale nemali co dat robit :-( dokonca to doslo tak daleko, ze sef, ktory je teraz na dovolenke, volal s mojim anglicky hovoriacim kolegom Mehmetom a odkazal mi, ze ak chcem, tak mozem ostat v piatok doma (WTF?!?!)...

Som si o tom pisala aj s mojim EB... a ako Johny navrhol, mala by som byt proaktivna a najst si nieco na pracu sama... no to som aj robila...lenze ked vobec nerozumiete o com sa bavia, ake veci riasia, ake procesy tam bezia, tak je to viac nez tazke :-((( Potom ma vsak napadlo, ze mi vlastne sami navrhli (len tak zo zartu, ked som bola na stretnuti s generalnym manazerom), ze by som po skonceni praxe mohla pre nich urobit nejaky prieskum slovenskeho a ceskeho trhu (cize dat im zoznam firiem, ktore by mohli oslovit a spolupracovat s nimi)... tak som si povedala, ze preco by som mala cakat az do konca praxe? Tak som im to tento tyzden navrhla a hned som mala co robit! :-D

Okrem toho budem tie firmy teraz oslovovat (dnes som uz na prvu aj volala :-D)... no a zacala som uz aj studovat tie ich produkty, aby som vobec vedela, ze co to predavam :-D (najhorise je, ze ani netusim, ako sa v slovencine povie napr. taky bus bar - slovnik mi vyhadzuje celkom vtipne preklady).

A ked som dnes kecala s ludmi na oddeleni marketingu, tak mi aj sami navrhli, ze by som im mozno mohla prelozit aj webovky - do slovenciny (a ak stihnem tak aj do cestiny). Takze konecne sa nenudim! :-D

Dalsia vec, ktoru tak nejako tajne pozorujem, je ich nalada - po skonceni mojej praxe sa totiz cele osadenstvo budovy stahuje do priestorov fabriky, ktora je asi 40 km odtialto...vsetci budu musiet kazdy den dochadzat a poviem Vam, este som nevidela jedineho nadseneho cloveka...vsetci su z toho znechuteni a nikto tam nechce ist...a ked som sa ich pytala, ci im to bolo nejako podrobne vysvetlene alebo ich nejako motivuju, pripravuju na tu zmenu - tak take nieco sa vobec nedeje... takze teraz zbieram podklady a chystam sa o tom porozpravat s generalnym :-) snad sa na mna nenastve :-D (je to totiz dost blizke mojej diplomke, tak si myslim, ze by som im mohla pomoct, poradit a tak).

A ked uz pisem o praci, tak musim spomenut aj jednu nepracovnu vec (hoci to bolo pocas pracovnej doby). Gulca mi navrhla, ze by sme sa mohli ist spolu pozriet na Galatsku vezu, ktora je od nasej prace vzdialena iba 3 minuty peso...isli sme teda najprv na obed a potom sme sa vybrali hore... listok pre cudzincov normalne stoji 10 TL, no ak tam idu turci, tak zaplatia polovicu... Gulca mi teda s radostou kupila listok a sup uz sme sa viezi vytahom nahor!

Galatska veza je jednym z vyhladavanych turistickych miest, pretoze je z nej krasny vyhlad na Istanbul. Stoji tu uz od roku 1348 a ak by ste si o nej chceli precitat viac, tak tak mozete ucinit napr. tu: http://en.wikipedia.org/wiki/Galata_Tower (je to v anglictine)

Takze som spojila prijemne s uzitocnym (ako krasny vyhlad za menej penazi :-D) a pozrela som sa tam... viac fotiek inak najdete v albume zo stvrteho tyzdna (link je v predchadzajucom prispevku)... a tu je este jedna (s Gulcou a Mehves - mojimi kolegynami):

Stvrty vikend

Jaaaaj, nejako stale zaostavam za pisanim tych mojich prispevkov :-S tak snad mi to odpustite :-)

Tentokrat Vam priblizim moj stvrty vikend, ktory pre mna zacal uz v piatok vecer... povodne som sa mala stretnut s par byvalymi praktikantmi, ktori boli kedysi na praxi v Brne - pre tych, ktori by ich mohli poznat, tak islo o Arunu, Maura a celu "punishers" skupinku, ktora momentalne cestuje po Turecku... bohuzial vsak mali tak nabity program, ze sa nam nepodarilo stretnut :-((( pridala som sa teda k Abeymu a Tilly (to je dalsia praktikanta tu v Istanbule, je z Australie) a najprv sme navstivili vegetariansku restauraciu, kedze Tilly je vegetarianka a vzdy ju chcela vyskusat... no teda poviem vam, jedlo sice bolo dobre, ale bolo ho neskutocne malo (ti, co ma poznaju vedia, ze ja jem VELA :-)) a za tazke prachy :-D Potom sme isli do takej "cokoladovne", kde sme si dali pravu turecku kavu (bola uz polnoc, takze to aby nas postavila na nohy) a k tomu nam doniesli zrnka kavy obalene v cokolade (mnam :-)) no a nakoniec sme sa vybrali za niekolkymi Tillynymi australskymi kamosmi, dali sme si pohar vina a zakotvili sme v Cuba bare :-D

Nez Vam to tam ale popisem, tak by som len rada spomenula, ze Cuba bar sa nachadza kusok od mojej prace. Skoro kazdy den chodime do tejto oblasti na obed a teda poviem Vam, to je ale rozdiel vidiet to v noci a vidiet to cez den! V noci sme tam takmer ani chodit nemohli, aky tam bol natresk! A cez den to vyzera ako take kludne miestocko :-))) Bohuzial som si v tento vecer nezobrala fotak, tak Vam to nemozem ukazat na fotkach :-(

No a teraz k tomu Cuba baru - najprv sme museli zaplatit 10 TL (cca 120 Kc), aby sme sa tam dostali a v ramci toho sme mali jeden drink zdarma... no aj tak je to drahe.... nuz ale bola tam aspon ziva hudba a poriadne latino rytmy :-) tesne pod "podiom" bol brutalny natresk! Nechapem, ako tam ti ludia mozu tancovat, ked sa tam vlastne tancovat ani neda :-D my sme sa uspokojili s vedlajsou miestnostou a tam sme si tancovali jedna radost :-D no a opat, ti, co ma poznaju vedia, ze ja do barov a tanecnych klubov moc nechodim, takze som zase po par mesiacoch ozivila moju pamat a zistila, ze to nie je az take zle :-D Domov sme prisli o pol 5 rano :-D

V sobotu sme si teda pekne pospinkali do 12 :-) Potom som nam nakupila, najedli sme sa a predvecerom sme sa vybrali s Abeym a Miou (uz som spominala, ze je to Slovenka z AIESEC Praha, co sa tu uci turecky :-)) na prechadzu cez Nisantese do stvrti menom Besiktas. Nisantese je dost taka nobl stvrt, takze je tam klud, takmer ziadny ludia na ulici, taka pohodka :-) cela ta prechadzka nam trvala asi pol hodinku (no mozno trochu viac), ale bolo to prijemne... isli sme opat na vinko do toho isteho podniku ako minuly tyzden... a opat nam doniesli tanier plny syra - tak som si povedala, ze len otestujem, ci sa mi nahodou nezmenili chute a predstavte si, jeden z tych syrov mi chutil! :-D no haluska riadna... a tak sme si tam sedeli a kecali asi az do polnoci :-)

V nedelu sme sa poobede vybrali s Abeym (ach ano, nikto iny s nami nechce chodit :-)) na azijsku cast... kolegyna mi v piatok doporucila ist sa pozriet na Bagdat Caddesi - to je taka dlha ulica, asi by som to opat prirovnala k Masarycke (vyznamom, nie vyzorom)... celkovo ma ta cesta niekolko kilometrov, takze sme isto nesli celu, ale chceli sme vidiet aspon cast tej cesty... z Taksimu (take velke namestie) sme si zobrali dolmus (to je taky taxik pre 6 a viac ludi), ktory nas po asi pol hodine vyhodil na zaciatku nasej prechadzky... ulica je to velmi pekna, skor mi vsak pripomina Taliansko ako Turecko :-D mozete kuknut aj na par fotiek a posudit sami :-)

Ako zaujimavy fakt by som chcela spomenut jeden obchod...zbadali sme ho z druhej strany, lebo nas uputal ich "vyklad"(na fotke je to taka starsia biela budova, ktora ma taky mini domcek po lavej strane) - ten maly domcek je ich vyklad... normalne to z dialky vyzera ako velky plagat, ale ked pridete blizsie, tak je vidiet, ze su to figuriny...no tak sme si povedali, ze sa tam pozrieme...teda, v tak drahom obchode som este asi v zivote nebola... oblecenie celkom hnusne (objektivne, aj Abey si to myslel), ale tie ceny! Tak napr. take farebne saty, co by ste si ani do prace nevzali, lebo vyzeraju hrozne a moc vsedne, tak za to chceli viac ako 3000 TL (skoro 40000 Kc!). Asi sme inak museli vyzerat dost vtipne - vsetci obchodnici v oblekoch a kostymoch a my priamo turisticky obleceni :-D

Nakoniec sme zapadli do Tchibo kafe na kavu a cestou naspat k dolmusu sme sa vybrali pozriet si aj ich pobrezie... je tam taky velikansky chodnik, super vyhlad, nie je to preplnene ludmi - no proste super :-) takze vikend sme zakoncili naozaj pekne :-)

A este par foteciek:

Fotky zo 4. tyzdna najdete tu: http://www.facebook.com/album.php?aid=298740&id=746975593&l=901a59a311

O vselicom moznom

Cely cas si poctivo zapisujem vsetko mozne, co si vsimam a zda sa mi aspon trochu ine, aby som Vam o tom mohla poreferovat...nuz a kedze som uz toho nazbierala celkom dost, nastal cas to sem napisat... este by som podotkla, ze su to pozorovania z Istanbulu, cize to znamena, ze v inych castiach Turecka niektore veci nemusia byt pravda...

Pozorvanie c. 1

Najvacsim rozdielom medzi Slovenskom (pripadne CR) a Tureckom je samozrejme nabozenstvo... uz som to myslim pisala, ze k Islamu sa tu oficialne hlasi asi 99% Turkov... v realite to vsak vyzera dost podobne ako u nas - je tu vela ludi (mam takych aj kopec kolegov), ktori sice tvrdia, ze su Moslimovia, ale rozhodne sa nemodlia 5x denne (a uz vobec nie v case, ked ich zvolavaju na modlitbu), piju alkohol (aj ked by nemali), nedodrzuju ramadan a pod. Zahalenych zien tu nie je ani zdaleka tolko, ako by sme si mohli mysliet (navyse to vraj Koran neprikazuje, len si to postupom casu niektori ludia upravili)... ked sa na to opytate, tak najcastejsia odpoved je, ze Turecko sa snazi byt moderne a preto aj Islam ako taky ustupuje (resp. menia sa niektore zauzivane pravidla, aby ich tak neobmedzovali v normalnej celodennej cinnosti).

Este 2 zaujimavosti o tejto teme:

- buduci tyzden zacina ramadan (20.8.) - kazdy den sa tento datum posuva o 12 dni - riadia sa totiz podla mesiaca... urcite ste poculi, ze pocas ramadanu nesmu moslimovia pit (ani vodu!!! niektori si vraj ani zuby necistia :-O), jest, fajcit, milovat sa (proste oddavat sa roznym pozitkom) za denneho svetla... v lete je to teda dost narocne, kedze naranajkovat sa mozu tak okolo piatej rano a dalsie jedlo maju az tak po osmej vecer... kolega mi vravel, ze ludia, co toto dodrzuju, byvaju hodne nervozni, nez si na tento rezim zvyknu (niet sa comu divit) a ze je to zazitok sam o sebe - tak som rada, ze budem mat moznost to tu zazit. Pytala som sa aj na to, co je "pricinou" ramadanu - proste preco to dodrzuju (resp. preco je to v Korane) - zaujimave je, ze som dostala 2 rozne odpovede (od 2 Moslimov, ktori to dodrzuju - vyzera to, ze ani oni nemaju poriadne info...). Jeden mi tvrdil, ze je to za ucelom ocisty tela (z medicinskeho hladiska sa o tomto da pochybovat, dokonca aj on sam priznal, ze ludia skor priberu ako by schudli...). Druhe vysvetlenie (a mne sa zda logickejsie) je, ze je to kvoli tomu, aby si ludia vedeli predstavit, ako sa citia ti, co nemaju co jest a su bezdomovci. Moslimovia totiz veria, ze chudobnym by mali stale pomahat a tak napr. voda a chlieb (taky chlieb, co vyzera ako pita) byvaju v restauraciach vacsinou zadarmo. Ludia, ktori z roznych zdravotnych pricin nemozu ramadan dodrziavat by vraj mali v tomto case viac prispievat na charitu a zobrakom a pod.

- druhym celkom zaujimavym faktom je, ze som tu stretla taku mladu babu, Simru, ktora je teraz na vyske a v nasej firme je na stazi - cize nieco ako ja (maju to zo skoly povinne). Simru je moslimka, aj ked zahalane nechodi. Ramadan pravidelne dodrziava a dokonca nikdy nepila alkohol - az do minuleho tyzdna :-D Z nejakeho dovodu sa rozhodla, ze to teda skusi a tak pomiesala 3 panaky tequily, 2 long drinky, pivo a este cosi hned v jeden vecer :-D no tak je jasne, ze jej potom bolo zle - ale ked bola opita, tak sa jej to vraj pacilo :-D (tak to len bola ukazka toho, ako Moslimovia postupne ustupuju od dodrziavania islamskych pravidiel).

Pozorovanie c. 2

Kedze Turecko je moslimska krajina, neoslavuju Vianoce (logicky). Uvedomila som si to vsak asi az po prvom tyzdni, co som tu bola - prva vec, co mi totiz udrela do oci, ked som kracala hore schodmi do nasho bytu, boli vianocne ozdoby na niektorych dverach bytov... som si vravela, ze ake je to divne, ze preco maju vianocne ozdoby, ked je august (ze by zabudli? alebo je to predcasna priprava na december???) Doslo mi to teda vlastne az po par dnoch - kedze Vianoce neoslavuju, tak im to vobec nepripada divne! Pre nich su to totiz ozdoby ako kazde ine!

Pozorovanie c. 3

Toto pozorovanie plati pre Istanbul, netrufam si tvrdit, ze je to tak aj vo zvysku Turecka. O co sa jedna? No povedzme, ze si tu tak trochu vytvaraju niektore podmienky dokonalej konkurencie :-D V jednotlivych ulickach okolo centra totiz najdete ako keby take zhluky obchodov s rovnakym tovarom - napr. v ulici, kde sidli nasa firma, jeden obchod vedla druheho predava svetla - dokonale to vsak isto nie je, pretoze kazdy obchod predava ine svetla :-D O ulicu vedla su zase same obchody s drotikmi a takymi podobnymi vecami... a o 2 ulice dalej zase same hudobne nastroje a CDcka (mimochodom, opat sa tu dostavaju do mody platne!!!) - co sa mne na tom paci je fakt, ze ak nieco hladate, tak to v podstate najdete na jednej ulici a nemusite kvoli tomu behat po celom meste! :-)

Pozorovanie c.4

Toto je celkom vtipne - tyka sa to kavy. Turecko je velmi zname pre svoju turecku kavu - klasicka mleta kava specialne uvarena (od toho to aj my volame "turek"). Jeden by si teda myslel, ze takato kava je tu najoblubenejsia - no nie je to tak celkom pravda. Dost ludi tu pije rozpustnu kavu, tiez je hovoria Nescafe :-) co je vsak na tom vtipne je sposob pripravy - aspon mne to teda pride ine, kedze v zivote som si takto nesku nepripravovala. U mna je postup nasledovny - nasypes kavy do hrnceka, zelejes horucou vodou, zamiesas a nasledne pridas cukor a mlieko (rozpustne). Tu je postup takyto: nelejes horucu kavu do hrnceka, sypes rozpustne mlieko, zamiesas, vsypes kavu a zamiesas. :-)

Pozorovanie c.5

V Turecku je vysoko neslusne smrkat na verejnosti! Chvilu mi to trvalo, nez som si to vsimla (a tak som normalne smrkala aj v kancelarii) a potom som sa na to priamo aj opytala - a ano, je to presne take iste ako keby ste sa sparali v nose :-D proste ak sa chcete vysmrkat, idete na zachod... ak sa potrebujete vysmrkat na verejnosti (napr. na ulici, kde ziadny zachod nie je), tak bud budete potahovat, aby ste nemuseli smrkat, alebo to musite urobit velmi nenapadne a nehlucne...Mamus, Ty by si tu asi narobila velky rozruch so svojim smrkanim :-D

Pozorovanie c.6

Mozno sa pytate, ako sa obliekaju turecke zeny, aky styl mody tu je a pod... no z mojho pohladu sa zeny v Istanbule obliekaju dost vyzyvavo a casto chcu byt velmi vyfintene...nosia take tie topanky na platformach a na vysokych podpatkoch (aj ked chodniky a cestu tu na to vobec nie su usposobene) a aj oblecenie je take zvlastne - napr. ak si chcete kupit letne saty, tak prevazna cast z nich ma taky ten nazberkany harmonikovy top (baby snad chapu co tym myslim :-D), co vyzera uplne hrozne! no proste, ak si tu aj budem chciet nieco kupit, tak to bude velmi tazke, lebo ich oblecenie sa mi takmer vobec nepaci!

Pozorovanie c.7

Toto pozorovanie plati pre cele Turecko a mozno ste o nom uz poculi - v Turecku je totiz zakazany youtube - ked napisete do vyhladavaca youtube.com, zobrazi sa Vam (v 9o% pripadov - to znamena, ze obcas to funguje) iba taketo hlasenie:

Ankara 1. Sulh Ceza Mahkemesi'nin, 05.05.2008 tarih ve 2008/402 nolu KORUMA TEDBİRİ kapsamında bu internet sitesi (youtube.com) hakkında verdiği karar Telekomünikasyon İletişim Başkanlığı'nca uygulanmaktadır.

(The decision no 2008/402 dated 05.05.2008, which is given about this web site (youtube.com) within the context of protection measure, of Ankara 1. Sulh Ceza Mahkemesi has been implemented by "Telekomünikasyon İletişim Başkanlığı".)

Tento zakaz bol vraj vydany po tom, co sa na youtube objavili nejake videa proti Ataturkovi, resp. spiniace jeho cest alebo take cosi (pre Turkov je to velmi velka urazka! Ak by ste hovorili nieco proti Ataturkovi priamo v Turecku, mozu Vas az zavriet do vazenia!). Co je vsak na celej situacii komicke: Turci su vynaliezavi a takyto zakaz si predsa nenechaju pacit! a tak maju webovku, cez ktoru sa proste prekliknete na youtube a mozete surfovat ako keby ziaden zakaz neexistoval...

(zaujimave je, ze prave v case pisania tohto prispevku, sa mi youtube zobrazil normalne :-D hold, obcas im ten zakaz nefunguje)

Pozorovanie c.8

Turci maju zjavne velmi radi citronovu vonu. Na zaklade coho tak usudzujem? Vsade tu totiz pouzivaju taku citronovu vodu na osviezenie - nie ze by to ako naspliechali do ovzdusia - oni si to jednoducho daju na seba - na krk, na ruky, do dekoltu... a pritom to "smrdi" ako lepsi cistiaci prostriedok s citronovou vonou :-D

Ich vone su celkovo ine ako tie "nase" (kto ma pozna vie, ze mam velmi citlivy cuch a tak si taketo veci vsimam :-)) Pouzivaju uplne ine parfemy ako my - mozno je to vplyvom Azie a Orientu ako takeho, lebo ich vone su tazke a takmer vobec nie svieze... zatial som objavila iba jednu pansku vonu, co sa mi paci - nosi ju ten moj student Cengiz (ten slobodny 39 rocny), takze aspon mam zakazdym prijemnu hodinu :-D

A ked sme este pri tych vonach - ked sme boli na Filipinach, tak tam bol casto taky strasny puch... cakala som, ze to mozno bude nieco podobne aj tu, ze tu bude vela smogu a smradu z aut...ale nie je to celkom tak... Aspon nie na europskej casti Istanbulu - je to dost take europske mesto (ked si odmyslite vsetky tie minarety - to su take tie vezicky na mesitach - a ich kupoly, tak by ste velky rozdiel podla mna nevideli).

Pozorovanie c.9

Kolega Mehmet mi jeden den priniesol ukazat fotky z jeho svadby (bez toho, ze by som ho o to ziadala), ktoru mal v juni tohto roku... boli tam fotky iba jeho a jeho zeny...tak som a pytala, ze kolko mali hosti na svadbe - a on na to, ze 300 (!!!) Tak som po tom trochu patrala a zistila som, ze svadby s 500 svadobcanmi vobec nie su vynimkou! Dokonca mi Gulca (ta moja kolegyna) vravela, ze raz bola na svadbe, kde bolo 2000 ludi!!! Kde na to beru prachy fakt neviem...

Pozorovanie c.10

Mame problem s bojlerom, tak sme volali opravara, aby sa na to prisiel pozriet...ked odchadzal, nechal nam svoju vizitku... tato vizitka je vsak magnetka - proste si to mozete nacapit na ladnicku... takze na ladnicke mame kopec takychto magnetiek - napr. na objednanie vody, na plynarov, na pizzu a pod. - pride mi to celkom super, lebo nemusite hladat dalsi magnet, ktorym by ste si takuto vizitku pripevnili... horsie to je, ak si to chcete dat na korkovu nastenku :-D

Pozorovanie c.11

Maju tu celkom taky dobry "nastroj", ktorym Vam zabrania vojst do jednosmerky...ano, je tam aj znacka, ale uprimne, kto to vzdy dodrziava na nasich cestach? Casto vidite, ako niekto vojde do jednosmerky, lebo si tu znacku nevsimne a pod... tu by sa vam to vobec, ale vobec nevyplatilo... na konci jednosmerky su totiz take velke ostne alebo ihlice (viz obrazok) - proste, keby ste na ne nasli, tak mate po gumach... tieto ostne sa vsaj daju sklopit z jednej strany (z tej, ktora je v smere jednosmerky) - take z jednosmerky sa dostanete v pohode, ale keby ste chceli do nej vojst tam, kde je zakaz, tak mate gumy v pr...i :-)

Pozorovanie c.12

Spomeniem este jedno pozorovanie...jedna sa o kosiky v obchodoch - maju tu klasicke voziky ako u nas, ale kosiky maju lepsie! :-) maju na nich totiz aj kolieska a dlhu rucku - takze si kracate obchodom a za sebou tahate kosik :-) ked mate tazsi nakup, vobec sa tak nenadriete :-)

No tak to by bolo asi tak pre dnesok vsetko:-)

Treti vikend

Ked uz som sa tak rozpisala, tak Vam hned poreferujem aj o mojom tretom vikende v Istanbule...

Povodne som mala v plane ist sa pozriet na Dolmabahce palac (je to miesto, kde zil Ataturk a mam pocit, ze su tam dokonca umiestnene aj jeho pozostatky), no zase mi to akosi nevydalo a robila som nieco ine...v sobotu som hlavne dlho spala (asi do 12, to sa mi uz dlho nestalo ;-)) a potom sme isli s Brittany na nakupy do Spice bazaru (bazar s korenim, ale predavaju tam aj ine veci - typicke turecke sladkosti, keramiku, malovane lampicky, vysivane obliecky, vodne dymky a pod.). Brittany dnes rano (nedela) totizto odlietala domov, tak chcela nakupit este nejake darceky. Ja som to zas zobrala ako vylet a moznost vidiet nieco nove, tak som sa s radostou pridala...

Spice bazar lezi na Sultanahmete (to je ta cast Istanbulu, kde je aj Topkapi palac, Hagia Sofia, Modra mesita, atd.). Hned ma zase uchvatilo mnozstvo ludi, ktore tam bolo - no ano, bola sice sobota, ale az zas az take hrozne som to necakala (vid fotka). Cely tento bazar inak nie je moc velky, takze sme to cele presli asi za hodinku a pol (aj s obzeranim roznych veci). Na tomto bazare sa daju zjednavat ceny - niektore ceny su vsak take nizke, ze si vravite, ze sa to ani neoplati :-D Okrem toho, narozdiel od zvysku Istanbulu, vedia tito predajcovia aj celkom dobre po anglicky, takze si v pohode vystacite s anglictinou. Je tu aj hodne turistov, co poznate podla roznych jazykov, co tu mozete pocut. Sami predajcovia vam samozrejme nukaju vsetko mozne a hovoria vam, aby ste sa isli pozriet aj do vnutra obchodu a ked idete dalej, tak na vas kricia, ze ste im zlomili srdce :-D ale inak musim povedat, ze nie su az tak hrozne dotieravi ako napr. predajcovia v Egypte - takze som bola celkom prekvapena, ze mi to az tak neliezlo na nervy.

Obchodiky su tu viac menej rovnake, ale mozete najst rozne ceny - isto sa oplati si to najprv prejst cele, pokukat co kde je, popytat sa na ceny a potom ist za tym najlepsim :-) Ja osobne som zatial nic moc nekupovala, no objavila som tam velmi lacny tabak do vodnej dymky, tak som ho hned zobrala, lebo to by sa mi uz nemuselo postastit... a urcite sa tam vyberiem na nakup este pred odchodom, lebo tam maju naozaj kopec dobrot :-)

Spice bazar je inak hned vedla Eminonu mesity (pravy nazov je Yeni valide mesita), tak sme sa tam isli tiez pozriet. Mesity su tu nastastie zadarmo (kedze je to ako nase kostoly). Tato mesita bola dokoncena v roku 1664, ale na jej vyzore to vobec nie je poznat. Hned za vstupnou branou najdete miesto, kde sa moslimovia umyvaju (pred modlitbou). V celej mesite bolo kopec turistov, ale aj domacich, ktori sa tam modlili. Pred vstupom do mesity su umiestnene aj sacky, do ktorych si ulozite topanky (kedze do vnutra musite ist bosi) a zenam, ktore nie su zahalene, daju aj dlhu satku - nikto to vsak velmi nekontroluje, ci ste si poriadne zakryli vlasy apod. Eminonu mesita je vo vnutri velmi pekna - zdobena je takymi modrymi malovanymi kachlickami (musela to byt riadna piplacka to vsetko vyzdobit!) Snazila som sa to aj odfotit, ale s bleskom to nie je ono a bez blesku je to rozmazane (chcelo by to stativ). No tak aspon jednu fotku Vam sem ale davam :-)

Ked vyjdete z tejto mesity, tak vas na malom namesticku pred nou uchvati obrovske mnozstvo holubov (dokonca tu predavaju nejake zrno, aby ste ich mohli nakrmit) - aj v sprievodcovi som sa o tom docitala... no zas na druhu stranu musim povedat, ze az take super mi to nepride, lebo tie holuby lietaju vsade okolo vas a len cakate, kedy vas jeden z nich os...rie :-)

V sobotu vecer sme sa vydali do mesta. Abeyho kamos, francuz menom Raulf (alebo tak nejako), je tu tiez na praxi (ale nie cez AIESEC), tu ma teraz par kamosov z Francuzska a Tuniska, tak nas zavolali, ci sa k nim nechceme pridat. S Abeym sme nemali ziadne extra plany na vecer, tak sme sli (ak ste si vsimli, ze o Abeym casto pisem, tak to preto, ze mi je z tych vsetkych ludi, co tu este ostali, najblizsie - dokonca si spolu aj varime - raz ja, raz on :-) a ak si nepamatate, ktory je Abey, tak je to ten maly cernosko na obrazku nizsie :-)).

Najprv sme isli na vinko do stvrti nazyvanej Besiktas - mali tu domace cervene vino za 5 TL za 2 deci (co je na miestne pomery este velmi dobra cena) a okrem toho nam doniesli slivky z ich zahrady (zadarmo), syrovy tanier s pecivom (zadarmo - ja som to ale samozrejme nejedla), susene slivky (zadarmo) a cistu vodu (zadarmo). Posedeli sme tam asi tak 2 hodiny a tito francuzski chlapci chceli strasne moc ochutnat miestny alkohol s nazvom Raki (cita sa Rak e), ktory inak chuti ako anizovka (alebo grecke Ouzo), tak sme sa vybrali este do centra mesta - na Istiklal Caddesi (to je ta, co mi tak pripomina Masarycku v centre Brna). Teda poviem Vam, pocula som o tom, ze tato ulica nikdy nespi a ze v noci je na nej tolko ludi ako cez den, ale ked som to videla na vlastne oci, tak som z toho bola fatk uchvatena! O druhej rano tam totiz bolo viac ludi ako cez den!!! Uplne natrieskane, ledva sme sa predierali pomedzi nich. Ale po bezpecnostnej stranke si myslim, ze je to celkom ok, pretoze na kazdom kroku vidite aj policajtov, takze keby sa nieco stalo, tak ich kludne mozete oslovit...

Chvilu sme hladali, kam si pojdeme sadnut (do jedneho klubu nas totiz nechceli pustit v kratasoch; co je vraj este typicke pre tento klub je aj to, ze chlapi tam musia ist v spolocnosti nejakej baby - cisto chlapov tam nepustaju :-D). Clovek by povedal, ze v tomto meste bude neskutocne tazke najst miestno na sedenie, kedze je tu tolko ludi, ale cela tato ulica mi v noci pripomina Stodolni v Ostrave - proste bar jeden vedla druheho - a casto su to niekolko poschodove bary a kluby! Takze sme si sadli na strechu jedneho z nich a mali sme krasny vyhlad, hrala tam fajn hudba a kecali sme.

Cestou domov sme este natrafili na otvoreny obchod so slnecnymi okuliarmi, tak mi nedalo nevyskusat si niektore z nich :-D

Nedelu zatial travim na byte oddychovanim a pisanim tychto prispevkov, aby ste mali cez tyzden zase co citat :-))) Ale podvecer sa pojdeme este prejst do jedneho z miestnych parkov, aby sme nestravili cely den zavreti doma ;-)

Mam este par veci, o ktorych Vam chcem napisat, tak to sem skusim hodit v priebehu tyzdna.

Posledna vec - tu najdete fotky z 3. tyzdna: http://www.facebook.com/album.php?aid=294784&id=746975593&l=6d6307b901

Vecera v meste

Teraz som si uvedomila, ze som Vam vobec nenapisala o veceri v meste, ktora sa vlastne uskutocnila uz pred 2 tyzdnami - bola to vlastne taka rozluckova vecera pre Rehana - isli sme do jednej mexickej restauracie, ale jedlo tam bolo celkom drahe a ani sme poraidne nevedeli, co si objednavame - v konecnom dosledku nikto z nas nemal klasicke mexicke jedlo :-D no a prvykrat som skusila aj Efes - turecke pivo - bolo celkom dobre, ale pol litra stal 7,50 TL (cca 80-90Kc)... pivo je tu celkovo velmi drahe v porovnani s CR alebo SR...

Cestou domov sme sa rozhodli vyskusat este typicku turecku zmrzlinu Maras - je to taka zelatinova (gumova) zmrzlina - chut teda nic moc (resp. aspon mna to nejako neuchvatilo), ale co je typicke pre tuto zmrzlinu je sposob, akym vam ju serviruju - dost dlho vas natahuju, nez vam ju naozaj daju... no a je to este aj pekne drahe (5 TL = 60 Kc), ale tak chceli sme to ochutnat.

Druhy vikend

Jaaaaaj, zase nejako zaostavam v pisani... no tak idem to chytro napravit :-)

Druhy vikend v Istanbule bol dost taky oddychovy.... viem, ze by som mala chodit a pozerat vsetky tie ich pamiatky a mesity a co ja viem co este, no blbe je to, ze by som vsade chodila sama (kedze ostatni to uz bud videli alebo to ani vidiet nechcu) a to sa mi fakt nechce... takze som sa v sobotu rozhodla pridat k Abeymu a Tilly (to je baba z Australie, pre AIESECarov - narecruitovala aj Petra McDermotta ;-D) a isli sme sa pozriet do outletoveho nakupneho centra Optimum, ktory lezi na azijskej casti Istanbulu... Super bolo, ze som sa previezla prvykrat po jednom z 2 mostov, ktore spajaju obe casti Istanbulu... a tak som sa opat ocitla v Azii :-))) (je tu aj znacka s napisom "Welcome to Asia" ;-))

Videjko tu, ak sa chcete pozriet, ako to vyzera:



Mala som vlastne prvykrat moznost vidiet, ako naozaj vyzera ta azijska cast Istanbulu - je tu ozaj viac domov a panelakov a menej zelene (aspon v tej casti, ktoru som videla). Tu je aj par fotiek ako to vyzera:


Co sa tyka toho obchodaku - najdete tu prakticky cokolvek, za relativne dobre ceny - ale zas velikansky rozdiel oproti nasim outletovym centram to podla mna nie je. Najlacnejsi obchod tu asi je Mango - nohavice kupite aj za 1o TL (cca 120 Kc). A je to aj poznat podla toho, kolko ludi v tom obchode je :-D

Ja osobne som si nic nekupila, chcela som to skor okuknut a urobit si vylet do Azie :-D Ale Abey s Tilly si nakupili ;-)))

Vecer sme potom stravili na nasom balkone, kecali sme a popijali juhoafricke vinko (mali sme iba jednu flasku, takze sme kazdy mali iba jeden pohar).

V nedelu sme opat nic nerobili, tak sme sa aspon na obed vybrali do centra - Abey nas zobral do takej restauracie, co je uplne skryta z ulice (ani vchod nie je poriadne oznaceny) - no restauracia samotna je v takej velkej zahrade - velmi prijemne prostredie... a po zemi im chodia korytnacky :-) par fotiek tu:


Poobede sme sa este isli prejst popri Bospore, posedeli sme tam chvilku, dali sme si Magnum (stoji tu 2 TL - cca 25 Kc!) a isli sme spat na byt.

Co je vsak este zaujimave na tomto vikende, je nas spolubyvajuci Greg a jeho navsteva - rodicom sa to asi nebude moc pacit, no vravela som si, ze Vas o tento zazitok nemozem pripravit, aby ste vedeli, ake veci tu zazivam....

Greg si sem totiz pozval 2 slecny - na tom by este stale nic nebolo, keby sa tieto 2 slecny strasne moc neopili. V sobotu vecer, po tom, ako sme si na balkone davali uz vyssie spominane juhoafricke vinko, sa Abey, Tilly a Brittany vydali este do mesta (ja som ostala doma a sla som spat). Domov prisli asi okolo pol 4 a zobudila som sa na to, ako striedavo buchaju na dvere kupelne a kricia tam na niekoho - ano, bola to jedna z Gregovych slecien - a zvracala po celej kupelni. Vobec odtial nechcela vyjst, tak jej Abey pohrozil, ze na nu zavola policajtov - do 2 minut bola von a sla revat na schody (???). Greg ju isiel utesovat, tak chudak Abey musel po nej splachovat zvratky v zachode a v sprche...

To by sa stale dalo este nejako prezit, no ked som rano nasla dalsiu tycku v kuchynskom dreze, tak som myslela, ze ma porazi (mimochodom, tato bola od druhej slecny, ktora spala v kuchyni na zemi)... jednoducho, Greg to vobec nezvladol! No a tie 2 slecny boli este natolko drze, ze to po sebe ani nepoupratovali, ani sa sa neospravedlnili... tak sme v pondelok Gregovi poriadne vycistili zaludok a odvtedy sa s nim Abey vobec nebavi... ostatne, vsetci sme na neho nastvani, tak si ho poriadne ani nevsimame... len by som chcela este dodat, ze Greg ma 19 a nikdy nebol prec z domu na dlhsie ako 3 dni...

Tak to by bolo vsetko o mojom 2.vikende :-)

No a tu najdete fotky z 2.tyzdna: http://www.facebook.com/album.php?aid=290888&id=746975593&l=2b9d4826e8

Spravy priamo z kancelarie

Ano, citate dobre - spravy priamo z kancelarie... sedim totiz v praci a kedze uz hodinu nemam co robit, tak som si povedala, ze Vam aspon napisem par dalsich pozorovani...

tak najprv k tej mojej praci - denne mam mat 9 studentov - z toho z 2 z nich trva lekcia celych 60 minut, s dalsimi 2 iba 15 minut a so zvyskom 30 minut... casto niekto z nich nemoze, takze denne oducim max 4 hodiny cisteho casu... zvysok casu si mozem pripravovat lekcie a v podstate nic nerobit...dneska som uz povedala aj sefovi, ze by som uvitala viac prace a ze aj v TN forme bolo v popise prace napisane viac nez len ucenie anglictiny... na to mi povedal dakujem, ze sa ponukas pracovat viac a tym to skoncilo...zatial som nic dalsie na pracu nedostala...

Vzdy mi teda ostava:
- ist si uvarit kavu alebo caj
- ist si doniest vodu
- ist na zachod (rozumej - na zachod chodim denne aj 6x - aj to len v praci - to sa mi nikdy predtym nestavalo!)
- prehodit par slov s kolegami
- precitat si spravy na internete
- precitat a odpovedat na emaily (ktorych teraz denne dostavam v priemere tak 1,5)
- hladat nejake zaujimave materialy na hodinu
- tvarit sa, ze nieco hladam na nete
- precitat si financial times

Alebo mozem vykonavat jednu z aktivit ako moj kolega (ten tzv.ucitel turectiny):
- prezerat si fotky v pocitaci (ma tu asi 100 fotiek svojho maleho syna a manzelky)
- tukat do kalkulacky a tvarit sa, ze nieco pocitam a poctivo zapisujem na papier, ktory aj tak vyhodim
- prechadzat sa naokolo
- otvarat tisic okien v pocitaci a potom ich zase zatvarat, lebo ich tam je vela
- hrabat sa v supliku a tvarit sa, ze nieco hladam

Toto je zoznam aktivit, ktore som stihla odpozorovat do teraz, takze ich mozno bude este viac. A ano, aj takto sa da pracovat! Jednoducho tu maju zamestnaneho cloveka, ktory svoju pracu dokaze urobit za 2 hodiny (jemu to vsak trva dlshie, vedome si to natahuje - teda aspon mne to tak pride). A to iste mam pocit pri sefovi (HR manazer) - rano stravi tak hodinu az dve citanim novin. Potom dalsiu hodinu stravi so mnou ucenim sa anglictiny. Potom ide na obed. Poobede tuka nieco do pocitaca (netusim co, ale tvari sa, ze tak iba zabija nudu). Potom ho nahodou niekto vyrusi, 10 min spolu kecaju. Potom si pride sadnut k nam do kanclu a pol hodiny tu sedi a dviha telefony (tie teda dviha priebezne cely den). No a potom zase odide k sebe a kuka do pocitaca...

Takze takto Vam vyzera zivot vo firme, ktora zjavne ma dostatok penazi aj v case svetovej krizy:
- zamestnava nadbytocnych ludi (viz vyssie moj kolega)
- zamestnancom poskytuje caj a vodu zadarmo (voda je asi normalka vsade, kedze z kohutika sa tu voda pit neda)
- zamestanava cloveka, ktory nosi caj a kavu manazerom (a obcas aj mne :-))
- raz za pol roka rozdava cistiace prostriedky svojim zamestnancom (!!!) - teda aspon manazerom = moj sef uz s tym nema co robit, tak mi ich daroval :-D
- doobedu tu zamestnavaju ich vlastnu doktorku (!!!), ktora tu ma vlastnu ordinaciu a zamestnanci si k nej akurat chodia nadiktovat lieky, ktore im ma predpisat (tu doktorku ucim a vzdy nas prisiel niekto vyrusit, ze chce nieco predpisat)

Okrem toho, kedze firma sa snazi o socialne chovanie, podporuju kazdy rok cca 10 studentov, ktori od nich mozu ziskat stipendium na studium na VS (jedna sa o studentov zo socialne slabsich rodin, ktori preukazuju vynikajuce studijne vysledky). Kazdy zamestnanec sa moze rozhodnut, ci bude prispievat do tohto fondu a ak ano, tak akou ciastkou...

Tamam (OK po turecky :-)), budem uz teraz koncit, lebo asi prilis dlho to tu uz pisem (rozumej max 10 min) a mala by som ist robit nieco ine (z vyssie uvedeneho zoznamu)...

"Docitania", priatelia!

Postrehy z prace

Mozno Vas zaujima, ako to pokracuje v praci... nebudem Vam popisovat kazdy den jednotlivo, no je tu par pozorovani a zazitkov, o ktorych by som Vam chcela povedat...

V prvom rade, napln mojej prace - stale ucim iba anglictinu, zatial mi nic ine na pracu nedali. (Na obrazku vlavo je moj student Mertcan a kolegyna Gulca). Ked su teda niektori studenti moc zaneprazdneni, tak na hodinu nepridu a o to nudnejsi den mam. Lekcie mam totiz pripravene aspon tak na 2 tyzdne dopredu, takze uz ma ani to nebavi pripravovat si... ale nastastie, aj napriek niektorym nudnejsim dnom, mi tento tyzden ubehol celkom rychlo...

Ak si pamatate, tak som spominala, ze by som mala mat ucitela turectiny... tak ako som to pochopila az tento tyzden, tak sa nejedna o ziadneho ucitela turectiny, ale o kolegu, ktory vobec nerozprava po anglicky (vie asi iba how are you), a tak stale na mna hovori po turecky - teda, nerozumiem mu totalne nic! (okrem slov ano a OK). Ale to ho zjavne neodradza od toho, aby na mna neustale rozpraval turecky :-D

Tento tyzden bol dokonca taky vtipny, ze mi doniesol asi 3 listky od nejakej loterie, ze aby som mu to vyplnila (nieco na sposob nasej Sportky), ze budem bohata :-D samozrejme, ze sme nevyhrali nic :-D A jeden den bol zase mily, lebo mi poobede doniesol cokoladu :-) A stale mi ukazuje fotky svojho asi rocneho syna :-)

Dalsi celkom vtipny den som zazila, ked ma moj sef isiel zoznamit s generalnym riaditelom (GR). Som im spomenula, ze som im doniesla aj flasku Fernetu, tak mi povedali, aby som to dala GR, lebo ze on ma alkohol moc rad :-D No tak som tam prisla (mal zrovna meeting s jednym z viceprezidentov, ci co ten pan presne robi - ale je velmi mily!), posadili ma, zacali ma hned spovedat, ze odkial presne som, co robia moji rodicia (ked som povedala, ze ocko pracuje pre Alcatel, tak hned dali zavolat export manazera, ze ci tam exportuju tie svoje medene droty a ze by som im s tym mohla pomoct!), co robi moja sestra a pod. No a GR to samozrejme s tou flaskou nedalo, tak si ju tam hned otvoril a napil sa rovno z vrchnacika! :-D Ani len pohar si na to nedal priniest :-D tak som sa celkom bavila, lebo sa tak vlastne potvrdili slova kolegov :-)

Vtipnym dnom bola aj streda, ked som sedela za stolom a pripravovala som prezentaciu o Slovensku (o tom este nizsie) - sedela som tak, ze iba ja som videla na kolegu Necdeta, ktory doslova zaspaval za pocitacom :-D Ruku mal na klavesnici a tak mu tam na obrazovke nabiehali rozne blbosti, hlava mu padala a pod chvilou sa preberal, ze predsa nemoze zaspat praci... po asi 3 minutovom boji so spankom sa rozhodol postavit, lebo to bol jediny sposob, akym nad tym spankom mohol zvitazit :-) Toto je inak presne to, co si myslim, ze sa raz za cas stane kazdemu - ze jednoducho zaspavate v praci (najcastejsie poobede). Mne sa to teda zatial nestalo, ale obcas si vravim, ze tiez nemam k tomu daleko :-)))

Ako som uz davnejsie spominala, cela budova je taka starsia a aj niektore vybavenie maju take postarsie. Co ma vsak zakazdym uchvati, su ich kalkulacky - su to take tie velke hebeda, ktore vam to dokonca zachytavaju na rolku papiera (ako ked vam v obchode vytlacia ucet) - a skoro kazdy ma taku kalkulacku na stole :-)))

Takisto som Vam asi pisala, ze ked som tam bola prvy den, tak mi dali doniest vodu takym "casnikom". Po par dnoch som to vsak vypozorovala, ako to funguje - jednoducho tu zamestnavaju cloveka, ktory nosi kavu, caj a vodu - ale iba managementu alebo hostom! Cize ako normalny zamestnanec nemate pravo mu zavolat, ze chcete kavu. Ale ako manazer uz ano. Mna obcas nepokladaju za normalneho zamestnanca (rozmaznavaju ma :-)) a zavse mu zavolaju, ze aby mi doniesol kavu (ci uz pravu turecku alebo nescafe) :-) Z mojho pohladu mi to vsak pride dost nefer voci ostatnym zamestnancom a tak to nezneuzivam - nosim si svoju vlastnu kavu :-)

Tak a teraz k tej prezentacii - poziadali ma, aby som si pripravila kratku prezentaciu o Slovensku. Kazdy mesiac tu totiz organizuju tzv. narodeninovu party, kde daju maly darcek (najcastejsie knihu) ludom, ktori v danom mesiaci mali narodeniny. No a prave na tejto party som mala mat tu prezentaciu.

Tenktokrat "oslavovali" aj ludia, co maju narodeniny az v auguste - buduci mesiac totiz tato party nebude, kvoli ramadanu - na party totiz podavaju aj take pizzove kolaciky, kolu a tortu - no a pocas ramadanu nemozu moslimovia jest a dokonca ani pit(!!!) az do zapadu slnka, cize to by ludia museli ostavat v praci velmi velmi dlho (a tu vsetci odchadzaju presne o siestej!).

Prezentaciu som mala asi na 10 min, kolega Pek to prekladal do turectiny. Po skonceni tejto prezentacie som od nich dostala 540 stranovu knihu o Ataturkovi (v anglictine) - to je ich narodny hrdina, o kotorom nesmiete povedat ani jedno krive slovo. Tak asi si budem musiet nieco z toho precitat, aby som aspon nieco vedela, ked sa ma opytaju...

Celkovo tam vsak bola zvlastna atmosfera - ludia tam sice pridu, su radi, ze dostanu knihu, ale mala som pocit, ako by tam prisli iba kvoli tomu, ze to maju nariadene. A hned ako dostali darceky, tak sa zacali pomaly, ale isto vytracat. Zaspievali sa este 2-3 karaoke pesnicky a bolo po vsetkom. Zvlastnostou bolo aj to, ze management sedel a vsetci ostatni stali okolo miestnosti. Mna tiez usadili - za co som sa citila divne, lebo mi to opat prislo take nefer voci ostatnym.

S tou prezentaciou je spojena este jedna vec - mala som to pripravene v powerpointe, co mne samozrejme vobec nerobilo problem. Ked to videl kolega Mehmet, tak sa ma hned zacal pytat, ze ako som urobila toto a tamto (rozne animacie, nacasovanie a pod) - tak som mu to vsetko poukazovala a hodinu sa potom len hral s powerpointom a skusal rozne veci :-D Na tu party totiz pripravoval aj 2 slidy s menami ludi, ktori maju narodeniny a s menami ludi, ktori su vo firme novi - zvlastnostou opat je, ze tuto prezentaciu pripravoval pre sefa (hehe, to je riadne delegovanie prace).

(Na tych fotkach vyssie vidite mojich kolegov a management firmy pocas spominanej narodeninovej party.)