Prvy vikend

Juuj, akosi zaostavam v priebeznom informovani Vas o tom, co robim a ako sa mam... tak snad sa mi to teraz podari rychlo dohnat :-)

Nuz, ako naznacuje nazov prispevku, poviem Vam, ako som stravila prvy vikend v Istanbule... mala som v plane podniknut prvu navstevu pamiatok, ktory je tu neurekom. Bohuzial, moje plany boli zmarene castym behanim na zachod... ano, ano, dostavili sa prve problemy s travenim... dokonca ani nas Endiaron na to nezabral (lepsie som na tom bola az ked som si v lekarni kupila miestne lieky). Takmer celu sobotu som teda stravila na byte (navyse som sa ani necitila nejako dobre). Vecer mi vsak bolo trochu lepsie a Abey navrhol, ze by sme sa mohli ist previezt na kavu do Bebeku (to je taka celkom nobl cast Istanbulu, ako som neskor zistila). Isli sme najprv asi pol hodinu peso (aby sme usetrili na cestovnom), co mi az tak neprekazalo, lebo som zase videla novu cast Istanbulu. Dostali sme sa do takej stvrte obyvanej asi vyssou vrstvou, lebo to tam bolo vsetko pekne a ciste a hlavne skoro ludoprazdne. Z pobrezia sme potom isli asi dalsich 20 minut autobusom. V Bebeku sme zakotvili v Starbuckse (ano, ano, ich kava nie je najlacnejsia, ale tak raz za cas....), ktory je hned na pobrezi Bosporu. Bol odtial nadherny vyhlad!

Boli sme tam az do zotmenia a potom sme sa este trochu presli po pobrezi. Cestou naspat sme sa zastavili v jednom velkom nakupnom centre - len tak sa pozriet, ako to tam vyzera... Poviem Vam, obchodaky tu maju celkom dobre :-) a maju aj take "nase" znacky - Bershka, Zara, C&A, Mango...a potom kopec drahych svetovych znaciek (Dolce&Gabbana atd).

Co sa nedele tyka, tak sme chceli hned rano vyrazit a ist sa pozriet na Topkapi Palac, ktory lezi vedla vsetkych znamych pamiatok typu Modra mesita, Hagia Sofia a pod. Rehan (ten spolubyvajuci, co uz odisiel) tu mal kamosku z USA (jej rodicia su povodom z Indie) - Shirin, ktora tam hrozne chcela ist, tak som si vravela, ze sa k nej a Brittany pridam. Topkapi Palac lezi na Sultanahmete (cast Istanbulu), kam sme sa dostali elektrickou - vtipne bolo, ze okrem Topkapi Palacu tu je este aj akasi Topkapi brana, a teda zastavka elektircky s nazvom Topkapi nas zmiatla (ano, bola to ta brana a nie ten palac) - cize sme sa trochu povozili po Sultanahmete (no, 15 min naviac tam a 15 min naspat + dalsich 15 min, nez sme zistili, ze sme vlastne na blbom mieste).

Nuz, takze bolo asi pol 11, ked sme sa konecne dostali na spravne miesto. Teda poviem Vam, pamiatky tu sice maju krasne, ale to vstupne! Za Topkapi sme zaplatili 20 TL (cca 250 Kc) a to nepocitam listky za cestu. Ked sme tam dorazili, tak uz to bolo celkom plne ludi, ale este stale sa to dalo... ako sme postupovali cez jednotlive dvory, tak ludi pribudalo a pribudalo... vramci jednotlivych dvorov su rozne miestnosti - v jednej z nich napriklad maju ulozene rozne predmety spojene s Islamom a Mekkou (pre Muslimov je tato miestnost posvatnym miestom, aspon tak som to pochopila). Ked sme sa teda dostali do tejto miestnosti, tak tam bolo kopec ludi, ktori do Vas stuchali z kazdej strany a dokonca tam maju nejakeho straznika, ktory Vas napomenie, ak sa nepohybujete dostatocne rychlo a zdrzujete! Takze sme si vsetky tie veci ani nemohli poriadne prehliadnut :-((( Pre mna je to aspon ponaucenie, ze v nedelu sa tu jednoducho neoplati chodit po pamiatkach.

Ak Vas este zaujima, co vlastne ten Topkapi palac je, tak sa jedna o sidlo sultanov. Zilo v nom ale niekolko tisic ludi, ktori sa starali o zivot sultana a bolo tam aj administrativne a politicke centrum. Viac info najdete napr. aj tu: http://cs.wikipedia.org/wiki/Pal%C3%A1c_Topkapi

V Topkapi sme sa moc nezdrzali. Poobede sme totiz isli este na vylet lodou na jeden z Princovych ostrovov. Princove ostrovy lezia kusok od azijskej casti Istabulu, dokopy je ich 9 - 4 vacsie a 5 mensich. My sme sa vybrali na najvacsi z nich: Buyukada.

Viac info o ostrovoch najdete tu (v anglictine): http://en.wikipedia.org/wiki/Princes%27_Islands

Dostat sa na tieto ostrovy da pomocou velkej lode, ktora vychadza z europskej casti Istanbulu a cestou zastavuje na azijskej casti a 3 ostatnych vacsich ostrovoch. Cesta nam trvala dokopy 2 hodiny (a dalsi 2 naspat). Ale bolo to celkom prijemne. Na ostrove sme si potom zaplatili taky kociar tahany 2 konmi, ktory nas vyviezol az na vrch kopca a odtial sme este asi 10 min slapali na uplny vrch. Bol odtial krasny vyhlad, akurat nam to kazila trochu zla viditelnost, aka byva za velmi teplych dni. Urobili sme si tam piknik (chlebiky, salama, jogurty, melon, vinko :-D) a asi po hodine sme sli naspat. Hodnotim to ako dobre straveny den :-) No a tu je este par fotiek :-)

Osadenstvo nasho bytu

V prvom rade, konecne sa mi podarilo nafotit nas byt :-) pre tych z vas, ktori to este nevideli na facebooku, tu je par obrazkov.

Mozete vidiet kupelnu, moju provizornu postel a kuchynu :-)

No a teraz k tomu, s kym tu vlastne byvam. Za posledny tyzden tu vsak bolo vela ludi, ktori tu boli len ako kamarati mojich spolubyvajucich, dalsi odchadzaju prave teraz a kazdu chvilu zase moze prist niekto novy - proste, meni sa to ako pocasie :-) Pokial mam vlastnu postel, tak mi to az tak nevadi, kedze viem, ze tu budem iba dve mesiace.

Brittany - Americanka z Minnesoty, pracuje myslim v Samsungu, mala ucit anglictinu, no viac menej robi pohovory s uchadzacmi o pracu. S tou som sa zoznamila ako s prvou a bola velmi zlata - vsetko mi poukazovala, zobrala ma vonku kupit si nieco na jedlo... odchadza za 2 tyzdne...

Greg - dalsi American, neviem odkial presne... ma iba 19, odchadza na konci augusta a uci tu anglictinu.

Abey - taky mily maly cernosko z Juhoafrickej republiky :-) Zistila som, ze mame kopec spolocnych znamych z AIESEC. V AIESEC bol 6 ci 7 rokov, bol aj MCP (prezident) AIESEC Juhoafricka republika a potom bol este rok v Svajciarsku (na polovicny uvazok v OSN a polovicny uvazok v AIESEC Svajciarsko). Ma 25 rokov a je to taka funny osobka, celkom si s nim rozumiem. Mal by tu byt este 6 mesiacov, ale v sobotu mu vyprsia viza a aiesecari tu na neho celkom dost kaslu :-( (tito turecki aiesecari su fakt velmi nezodpovedni! Nechapem...) Takze mozno bude musiet odist uz v sobotu :-(((

Rehan - American, ktory ma indickych rodicov. Jeho prax uz skoncila, odchadza asi za 2 dni. Ale je to celkom mily chalan, je dost priatelsky :-)

Ayse - Turkyna, ktore je dost divna... je to byvala aiesecarka, ale je hoooodne turecka... stale sa mraci, je strasna bordelarka (a to mi verte, a celkovo je taka divna... mne rozhodne zatial nesadla...

Fati - baba z Maroka, ktora tu bola na praxi niekolko mesiacov (zatial co na nu doma cakal manzel). Odisla tento tyzden, ale za par mesiacov by sa myslim mala vratit.

Lora - Ukrajinka, jej prax uz skoncila, ale ostava tu este s frajerom Danielom (ktory tiez pozna par mojich kamosov - napr. Majku a Eska z Prahy). Odchadza tento tyzden myslim...

Daniel - frajer Lory :-) je z Rumunska, je tu este stale na praxi, ale ani neviem, co presne tu robi. Ostava tu este do konca agusta, potom odchadza.

No ako vidite, ak Abey bude musiet odist tento vikend, tak na konci augusta tu budem uz len ja s Ayshov... tak dufam, ze medzitym pridu nejaki novi praktikanti, lebo inak sa nedoplatim! (za cely byt platime 1000 tureckych lir, nasa izba z toho plati 400 lir - cize je to vzdycky o rozpocitani podla toho, kolko osob tu momentalne ostava).

Prve pozorovania o Turkoch a Istanbule

Aj ked som tu len chvilku, je uz par veci, co som si vsimla a co by som chcela s Vami posharovat (pozdielat :-D)

europska/azijska cast Istanbulu - nez som sem prisla, tak mi vela ludi vravelo, ze tieto dve casti su velmi rozdielne a ze je tam hlavne vidiet taky ten rozdiel medzi europskymi crtamia a azijskymi crtami. No, rozdielne rozhodne su. Ale nie v tom, ktora vyzera europsky a ktora azijsky. Hlavny rozdiel je v tom, ze azijska cast je rezidencna - vacsina ludi tam byva, je tam vacsi pokoj a tak podobne. Europska cast je business cast, sidli tu vacsina firiem a institucii, je tu vacsi ruch a frmol. Osobne som sa este nebola pozriet na azijsku cast, ale ked tak urobim, isto Vam o tom poreferujem :-)

Turci - moja skusenost s nimi je, ze su dost random - no tento postoj som zatial nezmenila, ale okrem toho mozem povedat, ze su aj velmi starostlivi a pohostinni. Rozdiel medzi zenami a muzmi nie je nejaky vyrazny, ale chlapi su tu rozhodne galantni - otvaraju dvere, davaju prednost, prisunu vam obcas aj stolicku... teda, aspon zatial to tak bolo :-) no a toto som nasla na jednych webovkach a uplne to sedi!

"Při setkání s Turky je třeba vzít v úvahu, že interpersonální vzdálenosti v Turecku jsou menší než v Evropě. U bankomatu a ve frontách se lepí jeden druhému na záda, známí (i muži) se při setkání líbají a mají ve zvyku se navzájem dotýkat. Není výjimkou potkat na ulici dva muže, kteří jsou do sebe zavěšeni. Na rozdíl od některých jiných muslimských zemí nejsou prodavači dotěrní a zbytečně neobtěžují."

Odpadkove kose - v Istanbule je vraj velmi malo odpadkovych kosov - aj my vynasame odpad iba na chodbu, kde ho chodi zbierat taka pani a bohviekam ho potom hadze. A je fakt, ze na ulici som si zatial ziadne velke odpadkove kose nevsimla. Dovodom vraj je, ze do nich casto hadzali nejake bomby alebo tak nejako. Aj v metre vidite take smiesne polomisy, do ktorych sa hadzu odpadky - su velmi otvorene, aby tam nikto nemohol nic, co by vyzeralo podozrivo. A su dost male.

Doprava - doprava po Istanbule je zatial velmi pohodlna (okrem preplnenych busov), aspon tak to na mna zatial posobi. Na uliciach su ale casto zapchy (na takych hlavnych cestach) a vodici su dost neohladuplni ku chodcom - pred tym ma dokonca varovali aj v praci, aby som si davala pozor, ked idem cez cestu. Na druhu stranu, isto sa neoplati cakat, kedy Vam auta zastavia, lebo to by ste sa nedockali vobec - musite sa proste odhodlat a vrhnut sa do toho a rychlo prekluckovat na druhu stranu cesty. Celkovo si inak myslim, ze na to, ake je Istanbul velke mesto, tak maju dopravu dobre zvladnutu - okrem metra a busov tu najdete elektricky, podzemnu lanovku, lode. Vsteky maju jednotny prepravny system a su celkom dobre znacene (chyba ale casovy rozpis). No a co je este ako taka pikoska - ak nahodou nastupite do busu inymi ako prednymi dverami, tak jednoducho poslete peniaze cez cely autobus dopredu k vodicovi - a cuduj sa svete, nikto si tie peniaze nedovoli zobrat!

Nakupovanie - zatial som mala moznost navstivit iba klasicky supermarket a papiernictvo, na bazary a oblecenie som sa zatial nedostala :-) Co sa tyka supermarketov - vyzera to ako u nas, s jedinym rozdielom - vacsinou ma vsetko enormne velke balenia! (turecke rodiny su vacsinou dost velke, takze nakupuju rodinne balenia). Napr. sampon tu maju aj v 0,75 l a litrovom baleni! (ale zozeniete aj nase klasicke 0,25 l balenie). To iste plati o syroch - brutalne velke kocky syrov sa tu daju zohnat (teda, nie ze by som si to zrovna ja hladala :-D). Papiernictvo je zase take uplne napchate - setria priestorom ako to len ide. Ale bola som iba v jednom, takze nechcem to generalizovat. A maju kopec veci, ktore sa daju kupit aj u nas - a niektore maju aj rovnaky obal! (napr. cokolada, kypriaci prasok, vanilkovy cukor...)

Islam - ako isto viete, Turecko je povazovane za moslimsku krajinu. K Islamu sa tu hlasi takmer 100% obyvatelov (okolo 99,4%). Nie vsetci vsak poctivo dodrzuju vsetky pravidla (ako napr. modlenie 5x denne) - v praci mam kopec moslimskych kolegov, no zatial som nevidela nikoho, kto by sa zdvihol a isiel sa modlit pocas pracovnej doby (modlia sa totiz pred vychodom slnka, okolo pol 1 poobede, okolo 7 myslim, pred zapadom slnka a po zapade slnka). Dokonca tu ani nenajdete tolko zahalenych zien ako by sa mohlo zdat (ako som sa dozvedela, Koran to neprikazuje, iba niektori ludia si to upravili a dodrzuju to). A myslim, ze sa ma uz aj niekto pytal, ci sa rano budim na to spievanie, ktore ich zvolava k modlitbe pred vychodom slnka - zobudila som sa na to iba prvu noc, odvtedy som to uz nepocula (asi spim fakt tvrdo, lebo spime pri otvorenych balkonovych dverach a hluk je tu celkom velky). Inak s Turkami sa da o nabozenstve celkom otvorene porozpravat, pokial ich samozrejem nezacnete urazat alebo odsudzovat nejake praktiky. Radi si vypocuju vas nazor, pokial vidia, ze Islam respektujete a vobec vas nepresviedcaju o tom, preco je Islam najlepsie nabozenstvo a preco by ste nan mali prekonvertovat.

Istanbul a cistota - ako to vacsinou byva v tychto velkych mestach, byva tu celkom vela spiny a smogu. Istanbul bol v tomto pre mna prekvapenim. Neviem, ci sa pohybujem iba po relativne cistych miestach,ale kludne by som to prirovnala k Prahe. V Manile to bol pre mna naopak celkom velky sok, tu mi to pride ok. O smogu ani nehovorim - vobec sa mi nezda, ze by tu nejaky bol, aj ked je tu vela aut (a odhadom ma Istanbul 12-15 milionov ludi). Ale asi je to moj subjektivny pocit -Abey, ktory zil rok v Svajciarsku, povazuje Istabul za spinave mesto :-)

Druhy den v praci

Druhy den v praci bol prekvapivo naplneny aj pracou :-) Na rozdiel od prveho dna, uz mali pre mna pripraveny zoznam ludi, ktorych mam ucit a dokonca mi urobili aj rozvrh :-D Zatial je to pre mna teda iba o uceni anglictiny (snad to bude zahrnat aj tie HR veci, nie len tu anglictinu)... mam asi 7 studentov, ale stale sa to meni... su to individualne lekcie (30 min), takze sa na kazdeho pripravujem trochu inak...

Co sa tyka urovne mojich studentov, tak to hodnotim slovom KRIZEEEE! :-) Mam tam iba jedneho, co je na tom relativne dobre a aj mi rozumie, co mu hovorim a normalne mi odpoveda... je to taky 39-rocny chlapik, slobodny, vola sa Cengiz (citaj Džingis). Celkom dobre vyzera a pekne vonia, tak nechapem, kde sa stala chyba, ze je este slobodny :-D Ale povedala som mu, ze mam boyfrienda, tak sa nebojte :-) (Turci Vam vraj daju pokoj, ked poviete, ze mate frajera). Som sa o nom ale dozvedela celkom zaujımavu vec - v nedelu tu bol ınternatıonal champıonshıp v preplavani Bosporu (z azıjskej castı na europsku) - je to asi 7 km. No a tento Cengiz sa ho zucastnil a dokonca aj uspesne doplaval do konca! (a od jeho nadrıadeneho zase vıem, ze plavat sa naucil ıba pred rokom!!!).

Dalsi studentı su uz takı marnejsi - velmi slaba, lamana anglictina, ale aspon sa neboja rozpravat (respektive nemaju na vyber :-p). Mam vsak pocit, ze ako sa snazim hovorit pomaly a jednoducho, tak zacinam zakrpatievat a moja anglictina je tiez hrozna! Keby ste ma poculi, tak sa budete smiat :-D

No a koho teda ucim este:

Oğuz (citaj Ooz) - to je moj sef :-) vie hovorit, no hrozne dlho mu trva, nez nıeco povıe... ale moc sa snazi :-) a stale sa na mna usmieva...je to ten mıly pan, co som ho stretla hned v pondelok.

Şenay (citaj ako šenaj - btw. naistalovala som si slovensku a anglicku klavesnicu! :-)) - taka baba po trıdsıatke, hrozne ukecana, ale takmer vobec nepouziva slovesa ako BE a DO, o casoch ani nehovorım a casto jej chyba aj slovna zasoba. Ale je velmi zlata a velmi snaziva!

Ali - 44-rocny chlap, anglictina skoro na urovni Şenay, asi sa mu pacim, lebo ma dnes akosi moc chvalil :-)

Ferham - chlapik cez 50 (odhadom), velky sportovec, ma taky hlbsı hlas, ale je velmi mıly... anglıctına o nıeco vyssıe ako Şenay a Ali.

Sarpil - zena po trıdsıatke, slobodna, stale sa tvari, ako keby mi nerozumela (mozno aj naozaj nerozumie ;-D), anglictina horsia ako Ferham.

Mertcan (cıtaj Martdžan) - no to je take mlade ucho, ide len do druheho rocnika na univerzite, ale stale sa na mna skeri jak cip a ked na neho prehovorim, tak sa mu uplne rozziaria oci :-D to mate vidiet tu radost :-D no co sa tyka anglictiny, tak je asi na urovni sefa... a ma hrozne rad Ataturka (to je ich narodny hrdina) a snazil sa mi o nom vsetko mozne porozpravat, ale akosi sa nemohol vymacknut, tak na dalsiu hodinu si to vraj pripravi :-D

Co sa tyka prace, tak k tomu Vam este poviem, ze su tu na mna strasne zlati! Moji kolegovia su celkom vtipni, stale sa ma snazia ucit turecke slova a od pondelka vraj budem mat aj tureckeho ucitela! no tak to som teda zvedava, on nehovori po anglicky a ja zase nie po turecky, takze to isto bude prdel :-D Dokonca mi dnes sef doniesol knihu anglictiny pre samoukov, kde je vsetko od zakladu a je tam aj turecky preklad - ze aby som sa naucila po turecky z knizky na ucenie anglictiny! :-) Prekvapivo je pre mna hrozne tazke naucit sa tie slova, pretoze sa to na nic nepodoba! maju par slov rovnakych alebo podobnych francuzstine, ale kedze ani z tej moc neviem, tak to nie je bohvieco...

Co som si uz ale zapamatala (pisem ako sa to cita, nie vsetko viem napisat):

merhaba = ahoj

voda = su

günaydin (citaj günajdn) = dobre rano

teşekkür (citaj tešekule) 0 = dakujem

zarf = obalka

iyi akşamlar (cıtaj ijikšamlar) = dobry vecer (ale ako som pochopila, tak ak see you tomorrow)

berdek = pohar

A plural sa robi pridanim "ler" - takze 2 pohare su 2 berdekler ;-)

no a to je asi tak vsetko... je to pre mna fest tazke na zapamatanie, ani neviem preco... a o menach ani nehovorim...

Na obed ma inak zobral zase niekto iny (tentokrat Pek - robil si srandu, ze Gregory Peck - herec- je jeho stary otec :-)) - sef vacsinou poveri niekoho, kto hovori dobre po anglicky... a isli sme na typicke turecke jedlo korfte = masove gulky - vraj ich maju okolo 100 druhov!!! ale bolo to mnam :-) teda, zatial vsetko, co som tu jedla, bolo dobre :-) No a cestou na obed sa mi stala este taka vec - kracame si po ulici pozdlz brehu a zrazu, miesto budovy tam stoji obrovska lod! (taka ta vyletna) - no som ostala iba v soku, ked som si uvedomila, ze je to lod a nie budova! Fakt to bolo obrovske! (videla som to nazivo prvykrat) Kuknite na facebook, je tam fotka ;-) A ked som sa vratila z obedu, tak ma na stole cakala baklava! Mnaaaam :-) su na mna fakt strasne zlati, hrozne moc sa o mna staraju - teda zatial sa nemozem stazovat :-) Ale Mehmet, kolega, si zo mna robi stale srandu, ze budem tucna, ked budem odchadzat :-D

Vecer som mala este cleaning day - byt upratujeme 3x za tyzden (moze sa to zdat vela, ale ten bordel, co sa tu stihne nahromadit v priebehu jedneho dna, to si neviete predsatvit...najma podlaha je vzdy spinava). Upratujeme v utorok, stvrtok a nedelu a sme rozdeleni do takych dvoj a trojclennych teamov. Ja upratujem s Gregom, to je american. Ja mam na starost kuchynu a kupelnu a on balkon a nasu izbu :-) Zabralo mi to teda asi hodinu a pol, takze som si nakoniec ani veceru nestihla urobit (ked som skoncila, tak bolo uz okolo desat hodin vecer, tak to som si uz povedala, ze radsej jest nebudem).

No a vcera nam este trochu blbol internet, takze som ani nemohla uploadnut post na blog, co som si cez den napisala :-S preto to zdrzanie... ale teraz som uz prisla na to, ze cim to je! Pokial sa totiz snazi pripojit k siete niekto s MacBookom, tak to z nejakeho dovodu nefunguje (iba Skype je online, nic ine sa neda natiahnut). Takze dnes sme kazali vsetkym vypnut svojich Macov, aby nam to fungovalo :-D

Jaj a este jedna zaujimavost z prace. Vsetci chodia na obed presne o 12:00 a vsetci vytiahnu paty z prace presne o 18:00 :-D

Prvy vecer a druhy den v praci

Merhaba! :-)

(to je jedno z troch slov, ktore si v turectine pamatam :-))

Pokracujem v updatovani, aby ste vedeli ako sa mam a co robim :-)

Vcera po praci (nastastie som mohla odist uz skor, tak okolo pol piatej), ma vyzdvihol Devron a zobral ma na Istiklal Cad., co je taka hlavna pesia zona tu v Istanbule (resp. v tej europskej casti). Mne to dost pripomina Masarycku v Brne. Kuknite sem aj na par fotiek:

No a tu (na Istiklal Cad.) som si dala aj svoju prvu pravu turecku baklavu :-)

Inak, Turci vo vseobecnosti jedia vela sladkeho - aspon ja mam taky pocit - je tu totiz vela miest, kde si mozete kupit rozne dobroty od vymyslu sveta :-) vsetko vyzera hrozne moc lakavo, tak to postupne snad ochutnam vsetko (a snad nepriberiem tisic kil :-))

Potom mi Davron pomohol vybavit aj turecke telefonne cislo. Co je tu zaujimavostou je to, ze na to, aby Vam tu v pohode fungoval telefon, musite ho mat zaregistrovany - tak si odo mna odpisal take to dlhanske cislo co je unikatne pre kazdy mobil. Bez tejto registracie budete schopni volat a pisat smsky iba 2 tyzdne. Pytala som sa, ci s roamingom je to ok (kedze nechcem nic posielat ani volat) a to je vraj ok - ale som zvedava, ci mi ten telefon bude stale fungovat (turecku SIM kartu mam v druhom telefone, takze na ceskom prijimam stale).

Okrem tej SIMky sme chceli vybavit este tzv. AKBIL - to je take zvlastne male pipatko (fakt neviem ako to popisat, trochu sa to podoba na velmi maly otvarak), na ktore si nabijete kredit a potom s tym mozete cestovat busom, metrom alebo tramvajou (dokonca asi aj lodou na azıjsku cast). Inak by som si zakazdym musela kupovat taky zeton. Nie je to lacnejsie, len je to pohodlnejsie. Jedna cesta stoji inak 1,50 TL (turecka lira - jedna lira je asi 12 Kc), takze denne precestujem 3 liry. No a ked som dnes prisla do prace, tak som jeden takyto akbil dostala aj od firmy - co je super, lebo tym usetrim na cestovnom :-)

Okrem toho som dnes dostala aj tzv. Meal Card - vyzera to ako kreditka, ale da sa s tym platit iba jedlo v restauraciach. Je to taka nahrada nasich straveniek, co dostavate od zamestnavatela. Obedy mi tiez plati firma, takze nastastie aj na tom usetrim. Cena za obed sa pohybuje zhruba od 7 do 12 lir (aspon podla mojich doterajsich pozorovani).

No ale este k tomu vcerajsku :-) Vecer som mala naplneny dvomi meetingami - stretla som sa s Miou a mali sme aj tzv. house meeting.

Mia je Slovenka, pozname sa z AIESEC a je tu na leto - uci sa turecky :-D Uz je tu asi 3 tyzdne, tak sme sa stretli a pokecali... teraz sice ide na tyzden a pol do Grecka, ale potom sa zase vrati. Je to super, ze je tu niekto, s kym si mozem pokecat aj v mojom vlastnom jazyku :-)

Neskor vecer sme potom mali vyssie zmieneny house meeting - je to vlastne stretnutie obyvatelov tohto bytu (o nich napisem samostatny prispevok). Prebrali sme nejake house rules (ako napr. ze rano mozete byt v kupelni max 15 min, ze sa upratuje 3x tyzdenne v dvojclennych timoch, ze kazdy prispieva na cistiace prostriedky a pod :-)).

Tak to by bolo asi vsetko o mojom druhom veceri v Istanbule :-)

Viac fotiek najdete tu: http://www.facebook.com/album.php?aid=285150&id=746975593&l=010921d5f8

Prvy den v praci

Tak prave si sedim v praci a rozhodla som sa Vam to tu popisat, kedze aj tak nemam co ine na pracu :-D

Dnes som sem prisla asi az okolo pol 11 (normalne mam chodit medzi pol 9 a 9), prisiel sem so mnou Devron - to je ten Uzbek, co ma vcera vyzdvihol na letisku... mam velke stastie, ze byvam prakticky 2 zastavky metra od prace... takze mi cesta sem zabrala asi 15 min... kolegyna, co ma zobrala na obed, vraj cestuje 1 a pol hod sem a ten isty cas stravi cestovanim spat domov (mimochodom byva na azijskej casti mesta).

Nuz, tak som sem prisla, predstavili ma nejakemu chlapikovi (na pohlad velmi sympaticky, tak po patdesiatke) - len tipujem, ze je to sef HR oddelenia... trochu vie po anglicky, ale radsej kecal s Devronom... teda poviem Vam, toto je prvykrat v zivote, co nerozumiem ani slovo! Fakt, nedokazem ani len odhadnut, o com asi tocia... je to dost bezmocny pocit... no ale spat k veci... takze, potom, co si spolu pokecali, vyzdvihol ma Mehmet - moj novy kolega s HR oddelenia - vie trochu po anglicky, ale ak nepouzivam jednoduche vety, tak mi nerozumie... Mehmet ma isiel predstavit na kazde oddelenie, aby ma tu poznali. Niekde pracuju len sami chlapi, tak vsetci na mna zizali, ale tak v dobrom :-) Budova je tu inak taka starsia, aj vybavenie open space kancelarii je take postarsie... technika (teda pocitace, kopirky...) tiez taka starsia... ale fungujuca :-)

Po tomto predstaveni ma posadili do zasadacky a pustili mi film o tejto firme... tak aby ste aj vy boli v obraze, firma sa vola Sarkuysan, v Turecku su asi celkom znami... vyrabaju elektrolyticku med (ci ako sa to vola po slovensky), ktora sa pouziva na rozne droty, do elektroniky, aut, vesmirnych zariadeni a co ja viem coho este. Maju certifikaty kvality a snazia sa byt spolocensky zodpovedni.

Po zhliadnuti filmu uz prakticky nemam co robit :-) Doniesli mi sem este nejake anglicke knizky (kedze tu mam ucit anglictinu - cast naplne mojej prace), co tu nasli... no poviem Vam, dobre som sa zasmiala - najstarsia je z roku 1958 a najmladsia z roku 1986 :-D

Dalsia vtipna vec je aj ich klavesnica - tento pocitac, kde prave sedim, sa neda prepnut na anglicku klavesnicu, takze mi chvilu trvalo, kym so zistila, ze ı nie je to iste ako i :-D a kym som nasla ciarku! Na mieste nasej ciarky je totiz ç :-)

No a co by som Vam este... jaj ten obed... tak ako som vravela, isla so mnou kolegyna (chvalabohu!) - myslim, ze sa vola Gulce (tieto turecke mena ma zabijaju - nie a nie si ich zapamatat). Pomohla mi vybrat si jedlo, inak by to bolo totalne tipovanie... maju tu take restauracie, kde robia menicka ako v Brne alebo v Prahe, takze sme velmi rychlo dostali jedlo - mala som nejaku kuracinu s ryzou a zeleninovy salat, takze som sa celkom dobre najedla (kedze som ranajkovala iba jednu broskynu). No a potom ma Gulce zobrala este aj na pravu turecku kavu - teda, chuti uplne inak ako nasa! a je to take malinke picollo :-D

Nuz, pre dnesok je to o praci vsetko... coskoro Vam napisem viac o spolubyvajucich a moje prve pozorovania :-) Fotky este stale nemam :-(

Papa!

Tak a je to tu...

...mojich prvych par hodin v Istanbule... rozhodla som sa, ze nalepsie bude, ked to vsetko skusim zachytit na blog a kto bude chciet, tak si precita a kto nechce, nemusi :-)

No tak som tu... ani vlastne neviem, ci sa tesim alebo co... lebo ten dnesny odchod bol veru tazky... ale take su asi zaciatky vsetkych novych veci... (no a to este nehovorim o tom, ako som sa po zbaleni kufra a par minut pred odchodom otrela o moje krasne lalie, co som dostala na promocie - takze mam cely rukav zlty...) cesta bola ok, letela som s Turkish Airlines (pre tych, ktorych to zaujima), jedlo bolo vcelku fajn... a dokonca ma aj na letisku cakal jeden Uzbek, co tu zije uz 6 rokov a je v AIESEC Istanbul od jesene. Chytili sme hned prvy bus z letiska, co odtial isiel, cesta do centra trvala asi 45 minut... musim povedat, ze Istanbul ma na prvy pohlad uchvatil... velmi sa mi to mesto paci! (aspon teda to, co som videla z okienka autbusu)... je tu krasne teplucko (miestami mozno az moc ;-p) a trochu mi to pripomina Egypt (co sa klimy a atmosfery tyka)...

Byt - zatial som stretla 3 baby, ktore tu byvaju, ale zjavne je nas tu viac.... zatial nemam ani svoju postel, no tento tyzden sa ma vela ludi vystahovat, takze sa to vyriesi najskor zajtra...su tu tri izby na spanie (2 mensie, 1 velka), kuchynka, pracka, internet (jupiiiii!), kupelka (taka mensia a spinavsia, ale s teplou vodou :-))... byvame na najvyssom poschodi, tak mame aj taku miniverandicku... ta izba, v ktorej spim dnes (ta najvacsia), je orientovana do ulice, takze je tu dost hluk, ale zase take strasne to nie je... je to inak vraj v celkom dobrej bezpecnej stvrti, mam to kusok na metro, ktorym by som mala aj do prace chodit...

Fotecky som dnes neurobila ziadne, ale akonahle nejake urobim, tak Vam ich sem dam - alebo na facebook a sem dam link...

Chybate mi, papa :-*