Merhaba! :-)
(to je jedno z troch slov, ktore si v turectine pamatam :-))
Pokracujem v updatovani, aby ste vedeli ako sa mam a co robim :-)
Vcera po praci (nastastie som mohla odist uz skor, tak okolo pol piatej), ma vyzdvihol Devron a zobral ma na Istiklal Cad., co je taka hlavna pesia zona tu v Istanbule (resp. v tej europskej casti). Mne to dost pripomina Masarycku v Brne. Kuknite sem aj na par fotiek:
No a tu (na Istiklal Cad.) som si dala aj svoju prvu pravu turecku baklavu :-)
Inak, Turci vo vseobecnosti jedia vela sladkeho - aspon ja mam taky pocit - je tu totiz vela miest, kde si mozete kupit rozne dobroty od vymyslu sveta :-) vsetko vyzera hrozne moc lakavo, tak to postupne snad ochutnam vsetko (a snad nepriberiem tisic kil :-))
Potom mi Davron pomohol vybavit aj turecke telefonne cislo. Co je tu zaujimavostou je to, ze na to, aby Vam tu v pohode fungoval telefon, musite ho mat zaregistrovany - tak si odo mna odpisal take to dlhanske cislo co je unikatne pre kazdy mobil. Bez tejto registracie budete schopni volat a pisat smsky iba 2 tyzdne. Pytala som sa, ci s roamingom je to ok (kedze nechcem nic posielat ani volat) a to je vraj ok - ale som zvedava, ci mi ten telefon bude stale fungovat (turecku SIM kartu mam v druhom telefone, takze na ceskom prijimam stale).
Okrem tej SIMky sme chceli vybavit este tzv. AKBIL - to je take zvlastne male pipatko (fakt neviem ako to popisat, trochu sa to podoba na velmi maly otvarak), na ktore si nabijete kredit a potom s tym mozete cestovat busom, metrom alebo tramvajou (dokonca asi aj lodou na azıjsku cast). Inak by som si zakazdym musela kupovat taky zeton. Nie je to lacnejsie, len je to pohodlnejsie. Jedna cesta stoji inak 1,50 TL (turecka lira - jedna lira je asi 12 Kc), takze denne precestujem 3 liry. No a ked som dnes prisla do prace, tak som jeden takyto akbil dostala aj od firmy - co je super, lebo tym usetrim na cestovnom :-)
Okrem toho som dnes dostala aj tzv. Meal Card - vyzera to ako kreditka, ale da sa s tym platit iba jedlo v restauraciach. Je to taka nahrada nasich straveniek, co dostavate od zamestnavatela. Obedy mi tiez plati firma, takze nastastie aj na tom usetrim. Cena za obed sa pohybuje zhruba od 7 do 12 lir (aspon podla mojich doterajsich pozorovani).
No ale este k tomu vcerajsku :-) Vecer som mala naplneny dvomi meetingami - stretla som sa s Miou a mali sme aj tzv. house meeting.
Mia je Slovenka, pozname sa z AIESEC a je tu na leto - uci sa turecky :-D Uz je tu asi 3 tyzdne, tak sme sa stretli a pokecali... teraz sice ide na tyzden a pol do Grecka, ale potom sa zase vrati. Je to super, ze je tu niekto, s kym si mozem pokecat aj v mojom vlastnom jazyku :-)
Neskor vecer sme potom mali vyssie zmieneny house meeting - je to vlastne stretnutie obyvatelov tohto bytu (o nich napisem samostatny prispevok). Prebrali sme nejake house rules (ako napr. ze rano mozete byt v kupelni max 15 min, ze sa upratuje 3x tyzdenne v dvojclennych timoch, ze kazdy prispieva na cistiace prostriedky a pod :-)).
Tak to by bolo asi vsetko o mojom druhom veceri v Istanbule :-)
Viac fotiek najdete tu: http://www.facebook.com/album.php?aid=285150&id=746975593&l=010921d5f8
(to je jedno z troch slov, ktore si v turectine pamatam :-))
Pokracujem v updatovani, aby ste vedeli ako sa mam a co robim :-)
Vcera po praci (nastastie som mohla odist uz skor, tak okolo pol piatej), ma vyzdvihol Devron a zobral ma na Istiklal Cad., co je taka hlavna pesia zona tu v Istanbule (resp. v tej europskej casti). Mne to dost pripomina Masarycku v Brne. Kuknite sem aj na par fotiek:
No a tu (na Istiklal Cad.) som si dala aj svoju prvu pravu turecku baklavu :-)
Potom mi Davron pomohol vybavit aj turecke telefonne cislo. Co je tu zaujimavostou je to, ze na to, aby Vam tu v pohode fungoval telefon, musite ho mat zaregistrovany - tak si odo mna odpisal take to dlhanske cislo co je unikatne pre kazdy mobil. Bez tejto registracie budete schopni volat a pisat smsky iba 2 tyzdne. Pytala som sa, ci s roamingom je to ok (kedze nechcem nic posielat ani volat) a to je vraj ok - ale som zvedava, ci mi ten telefon bude stale fungovat (turecku SIM kartu mam v druhom telefone, takze na ceskom prijimam stale).
Okrem tej SIMky sme chceli vybavit este tzv. AKBIL - to je take zvlastne male pipatko (fakt neviem ako to popisat, trochu sa to podoba na velmi maly otvarak), na ktore si nabijete kredit a potom s tym mozete cestovat busom, metrom alebo tramvajou (dokonca asi aj lodou na azıjsku cast). Inak by som si zakazdym musela kupovat taky zeton. Nie je to lacnejsie, len je to pohodlnejsie. Jedna cesta stoji inak 1,50 TL (turecka lira - jedna lira je asi 12 Kc), takze denne precestujem 3 liry. No a ked som dnes prisla do prace, tak som jeden takyto akbil dostala aj od firmy - co je super, lebo tym usetrim na cestovnom :-)
Okrem toho som dnes dostala aj tzv. Meal Card - vyzera to ako kreditka, ale da sa s tym platit iba jedlo v restauraciach. Je to taka nahrada nasich straveniek, co dostavate od zamestnavatela. Obedy mi tiez plati firma, takze nastastie aj na tom usetrim. Cena za obed sa pohybuje zhruba od 7 do 12 lir (aspon podla mojich doterajsich pozorovani).
No ale este k tomu vcerajsku :-) Vecer som mala naplneny dvomi meetingami - stretla som sa s Miou a mali sme aj tzv. house meeting.
Mia je Slovenka, pozname sa z AIESEC a je tu na leto - uci sa turecky :-D Uz je tu asi 3 tyzdne, tak sme sa stretli a pokecali... teraz sice ide na tyzden a pol do Grecka, ale potom sa zase vrati. Je to super, ze je tu niekto, s kym si mozem pokecat aj v mojom vlastnom jazyku :-)
Neskor vecer sme potom mali vyssie zmieneny house meeting - je to vlastne stretnutie obyvatelov tohto bytu (o nich napisem samostatny prispevok). Prebrali sme nejake house rules (ako napr. ze rano mozete byt v kupelni max 15 min, ze sa upratuje 3x tyzdenne v dvojclennych timoch, ze kazdy prispieva na cistiace prostriedky a pod :-)).
Tak to by bolo asi vsetko o mojom druhom veceri v Istanbule :-)
Viac fotiek najdete tu: http://www.facebook.com/album.php?aid=285150&id=746975593&l=010921d5f8
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára