Prvy den v praci

Tak prave si sedim v praci a rozhodla som sa Vam to tu popisat, kedze aj tak nemam co ine na pracu :-D

Dnes som sem prisla asi az okolo pol 11 (normalne mam chodit medzi pol 9 a 9), prisiel sem so mnou Devron - to je ten Uzbek, co ma vcera vyzdvihol na letisku... mam velke stastie, ze byvam prakticky 2 zastavky metra od prace... takze mi cesta sem zabrala asi 15 min... kolegyna, co ma zobrala na obed, vraj cestuje 1 a pol hod sem a ten isty cas stravi cestovanim spat domov (mimochodom byva na azijskej casti mesta).

Nuz, tak som sem prisla, predstavili ma nejakemu chlapikovi (na pohlad velmi sympaticky, tak po patdesiatke) - len tipujem, ze je to sef HR oddelenia... trochu vie po anglicky, ale radsej kecal s Devronom... teda poviem Vam, toto je prvykrat v zivote, co nerozumiem ani slovo! Fakt, nedokazem ani len odhadnut, o com asi tocia... je to dost bezmocny pocit... no ale spat k veci... takze, potom, co si spolu pokecali, vyzdvihol ma Mehmet - moj novy kolega s HR oddelenia - vie trochu po anglicky, ale ak nepouzivam jednoduche vety, tak mi nerozumie... Mehmet ma isiel predstavit na kazde oddelenie, aby ma tu poznali. Niekde pracuju len sami chlapi, tak vsetci na mna zizali, ale tak v dobrom :-) Budova je tu inak taka starsia, aj vybavenie open space kancelarii je take postarsie... technika (teda pocitace, kopirky...) tiez taka starsia... ale fungujuca :-)

Po tomto predstaveni ma posadili do zasadacky a pustili mi film o tejto firme... tak aby ste aj vy boli v obraze, firma sa vola Sarkuysan, v Turecku su asi celkom znami... vyrabaju elektrolyticku med (ci ako sa to vola po slovensky), ktora sa pouziva na rozne droty, do elektroniky, aut, vesmirnych zariadeni a co ja viem coho este. Maju certifikaty kvality a snazia sa byt spolocensky zodpovedni.

Po zhliadnuti filmu uz prakticky nemam co robit :-) Doniesli mi sem este nejake anglicke knizky (kedze tu mam ucit anglictinu - cast naplne mojej prace), co tu nasli... no poviem Vam, dobre som sa zasmiala - najstarsia je z roku 1958 a najmladsia z roku 1986 :-D

Dalsia vtipna vec je aj ich klavesnica - tento pocitac, kde prave sedim, sa neda prepnut na anglicku klavesnicu, takze mi chvilu trvalo, kym so zistila, ze ı nie je to iste ako i :-D a kym som nasla ciarku! Na mieste nasej ciarky je totiz ç :-)

No a co by som Vam este... jaj ten obed... tak ako som vravela, isla so mnou kolegyna (chvalabohu!) - myslim, ze sa vola Gulce (tieto turecke mena ma zabijaju - nie a nie si ich zapamatat). Pomohla mi vybrat si jedlo, inak by to bolo totalne tipovanie... maju tu take restauracie, kde robia menicka ako v Brne alebo v Prahe, takze sme velmi rychlo dostali jedlo - mala som nejaku kuracinu s ryzou a zeleninovy salat, takze som sa celkom dobre najedla (kedze som ranajkovala iba jednu broskynu). No a potom ma Gulce zobrala este aj na pravu turecku kavu - teda, chuti uplne inak ako nasa! a je to take malinke picollo :-D

Nuz, pre dnesok je to o praci vsetko... coskoro Vam napisem viac o spolubyvajucich a moje prve pozorovania :-) Fotky este stale nemam :-(

Papa!