Utorok 1.9. - vynimocny den!

Na Slovensku boli v tento den vsetci doma - kedze to bol statny sviatok (Den Ustavy SR). No pre mna tento den bol vynimocny kvoli niecomu inemu :-) Sprijemnili mi ho dve osoby opacneho pohlavia a veruze tak nabity den som uz davno nezazila - tolko energie mi dodali, ze som vecer skoro nemohla zaspat! :-) Asi ste uz netrpezlivi, ze co som to teda robila a kto su tito dvaja chlapi, co mi dodali tolko energie - tak citajte dalej :-)

Moj sef mi slubil, ze v utorok ma zoberie do fabriky nasej firmy. Len Vam pripomeniem, ze Sarkuysan (tak sa tato firma vola) je vyrobcom elektrolytickej medi a patri medzi najvacsie firmy v Turecku. Maju zakaznikov v cca 50 krajinach sveta a ako jedina firma na svete, ktora produkuje elektrolyticku med, vyuzivaju 3 metody spracovania medi. Aby ste boli v obraze, tak na svete existuje 5 metod a nikto nevyuziva viac ako 2 okrem tejto spolocnosti :-)

Teda, na prvy pohlad to asi nevyzera velmi zaujimavo - ved co uz moze byt take zaujimave na tejto fabrike... a hlavne z pohladu baby, ktora o tom vie prd... no vzhladom k tomu, ze som im prekladala webove stranky do slovenciny, celkom ma to zaujimalo, lebo som vobec nemala tusenie, ze ako sa to vyraba a ake su produkty a potom sa to velmi tazko preklada, ked ani nemate tusenia, ze o co ide... a tak som sa na tento vylet celkom aj tesila (teda, tesila som sa aj preto, ze aspon na jeden den vypadnem z kancelarie :-D).

A tak sme so sefom vyrazili asi o 11. Fabrika totiz lezi cca 50 km od centra Istanbulu a podla dopravnej situacie to moze trva od cca 40 min do 2 hodin, nez sa tam dostanete. Nam to trvalo asi hodinu a pol a cely cestu som myslela, ze ma porazi - moj sef totiz nevie poriadne soferovat. Nebolo to take, ze by som sa s nim bala ist, skor ma znervoznoval styl jeho jazdy - pridaval a uberal plyn tak, ze to s vami cukalo, necakane zacal brzdit alebo zabudol preradit (chudak motor stracne skucal) alebo zabudol vypnut smerovku (pocas nasej cesty tam to spravil asi 4x, cestou naspat asi 2x). No proste hroooozaaa! :-)

Ked sme tam dorazili asi o pol jednej, tak ma hned zobrali na obed do miestnej jedalne - nalozili mi polievku, ryzu, maso s cicerom, zeleninovy salat, dezert a ayran (slany jogurt, ktory tu stale piju, ktory mi ale nechuti) - no som sa zase napraskala ako sa patri! :-D Po obede som sa konecne dostala k prehliadke objektu fabriky - som sa bala, ze ma bude sprevadzat moj sef (ktory mi stale nerozumie a nez sa vymackne, tak to je vacnost!), ale nastastie ma zoznamili s Ahmetom, ktory pre firmu pracoval 23 rokov a teraz je uz na dochodku, ale este stale chodi na 2 dni do prace a oficialne je konzultantom. Je to metalurgicky inzinier, takze sa vyzna v procesoch spracovania medi. Po kave, ktoru sme si dali u neho v kancelarii, ma zobral na spominany prehliadku - slovami sa to neda ani poriadne opisat, bola som z toho ohromena a bolo to velmi zaujimave! Tu je len par postrehov:

- firma robi elektrolyticku med (ktora je velmi cistou medou - 99,90% a viac) zo surovej medi, ktoru roztavia a ocistia od ostatnych kovov a vyrobia niekolkostokilove anody (ktore su velke cca 1 meter stvorcovy)

- potom nastava proces elektrolyzy, ktory trva 22 dni! Je to velmi dlhy cas, ked si zoberiete, ze cena medi sa meni kazdy den! A v kazdom momente sa v hale, kde prebieha elektrolyza, nachadza 7000 ton medi! Vysledkom elektrolyzy su katody s cistotou 90,90%

- tieto katody sa dalej roztopia vo velkych peciach (ktore su na zemny plyn) a vyraba sa z nich drot o hrubke 8 mm. Tento drot sa vyraba vyssie spominanymi 3 roznymi metodami (kazda ma ine vyhody a ovplyvnuje aj vlastnosti drotu)

- droty sa potom rozne natahuju a valcuju a vyrabaju sa z nich tensie drotiky, ktore mozu byt aj pozinkovane a pocinovane

- fabrika ma vlastnu elektraren na zemny plyn a pokryju si 1/3 celkovej spotreby elektrickej energie

- firma nema ziadny sklad, vsetko vyrabaju takpovediac "just-in-time" - vyrabaju tak, aby to hned mohli poslat zakaznikovi

- najvacsim dodavatelom surovej medi je Chile, ktore ma 1/3 celkovych "zasob" medi

Pocas celej doby som sa vela pytala a Ahmet mi na moje otazky casto odpovedal otazkami :-D Donutil ma tak rozmyslat nad roznymi vecami, hodne sme sa bavili o managemente a riadeni takejto spolocnosti a musim povedat, ze to bolo naozaj velmi zaujimave! Po celej tejto obhliadke sme si sadli v jeho kancelarii a pri caji sme dalej pokracovali v roznych diskusiach - o Turecku, o tom aki su Turci, ako funguje trh s medou, ako funguju rozne veci v Sarkuysane, o mojej diplomovej praci, o analyzach McKinsey a Financial Times, o knizkach... naozaj velmi zaujimavy clovek! (a velmi inspirativny!)

Keby tento den skoncil navratom do centra Istanbulu (mimochodom, Istanbul ma 100 km na sirku!), tak by som bola viac nez spokojna! Moj den vsak este nekoncil...

Kolega Cengiz (citaj Džingis), ktory je aj mojim studentom, mi uz davnejsie slubil, ze ma zoberie na Iftar - typicku ramadanovu veceru... Kedze dostal aj poverenie od mojho sefa, aby mi urobil aj prehliadku Istanbulu, tak si na tento vecer pozical firemne auto a hned ako som sa vratila z fabriky, tak ma zobral na Iftar... Zobral ma do restauracie, ktora je na nadvori starej skoly (cize je to open air) a pocas celeho vecera nam tam hral a spieval taky ujo... musim povedat, ze to bolo velmi zaujimave z niekolkych dovodov:

- Moslimovia, ktori sa postia, mozu zacat vecerat az po vecernom ezane (volanie k modlitbe) - my sme tam mali priamo cloveka, ktory tento ezan zaspieval (vzdy je to po arabsky) a hned po nom nasledovala modlitba (po turecky). Moslimovia, ktori sa tam v tomto case nachadzali (vratane mojho kolegu Cengiza), pocas tejto modlitby drzali pred sebou dlane ako keby citali knizku. Po skonceni kratkej modlitby si rukami presli po tvari ako keby si ju umyvali.

- je to velke obzerstvo :-D tolko jedla, co Vam tam nosia, tak to je ako na nase Vianoce (az na to, ze im tieto Vianoce trvaju 28 dni :-)) no proste sme sa napraskali jak cip! Jedine, co mi tam chybalo, bol pohar vina alebo piva, ktorym by som to cele splachla :-D (kedze Moslimovia by nemali byt alkohol vobec)

Moj den vsak takymto obzerstvom este stale nekoncil :-) Cengiz mi po tejto veceri navrhol, ze budeme pokracovat v obhliadke Istanbulu a zoberiema teda este do Ortakoy (cast Istanbulu pri Bospore), kedze som tam este nebola a chcela som to vidiet... juuuuj, to vam bolo take krasne! Je to hned pri prvom moste (ktory je krasne vysvieteny), su tam kaviarnicky a kedze to nebolo cez vikend, tak to nebolo ani take preplnene... som sa normalne citila ako keby som bola na rande (bo je to tam take romanticke :-)), akurat s nespravnou osobou :-( (isto sa sem vratim aj so Sisom ;-))

V Ortakoy sme si dali kavu (Moslimovia totiz potom cely vecer dohanaju to, co zameskali cez den - myslim ako jedlo a pitie) a kedze sme mali to auto, tak mi nakoniec Cengiz urobil prehliadku takmer celeho Bosporu (sme sli popri Bospore az takmer na samy koniec Istanbulu smerom k Ciernemu moru) - ten vyhlad bol uzasny! Nocny Istanbul naozaj milujem :-)

A hoci bolo skoro pol 2 rano, ked som prisla domov, citila som sa plna energie z toho vsetkeho, co som videla a zazila. Suma sumarum, uzasny vynimocny den!